2. Úvod
2.Úvod
Na As´rilovu tvár dopadol slnečný lúč a on okamžite otvoril oči. Pretrel si ich a postavil sa z postele. Podišiel ku oknu a nemo sledoval rodnú dedinu Sondeghart. Bola jar a podľa polohy slnka na oblohe usúdil, že sú asi štyri hodiny ráno. Obliekol sa do svojho brnenia a zišiel dole do predsiene.
„Dobré ráno.“ „Dobré ráno, As´ril,“ odzdravil sa mu otec Erden a otvoril vchodové dvere a spolu vyšli von.
Vonku nebolo absolútne nikoho. Jedine oni dvaja vstávali takto skoro každý deň, aby nakŕmili dobytok a poobzerali záhradu. As´ril každé ráno cvičieval šerm, samozrejme až po tom, ako s otcom dorobili dôležitú prácu. Pred dvomi rokmi si postavil dreveného panáčika, do ktorého sekal dreveným kyjom, ktorý si vždy namočil do vedra s vodou, aby bol ťažší, ako jeho železný meč. Drevo dobre nasakovalo vodu a zaháňať sa s takým kyjom jednou rukou by nezvládol nik z jeho „spolužiakov“.
Vošli do príbytku pre prasatá a začali im hádzať krmivo. „Ako sa cítiš, As’ril?“ „Ako by som sa mal?“ Bolo u neho zvyčajné, že odpovedal vyhýbavo alebo nepriamo. „Aký máš dneska program? Čo ťa dneska naučí majster Rexar?“ Zatiaľ chytro nahádzali všetko krmivo všetkým prasatám a vydali sa na odchod. „Dneska budeme skladať ďalšiu skúšku.“ „Akú?“ vyzvedal otec. „Vieš, že každé ročné obdobie sa usporadúvajú turnaje a z každej krajiny sa zúčastnia tí najlepší mladí bojovníci do dvadsaťpäť rokov?“ „Áno, pamätám sa, keď som raz bol tretí a o fúz mi unikol postup do turnaja v Bardoku.“ „No, ale ty si mal dvadsaťštyri a ja mám sedemnásť rokov a mám obrovskú šancu sa tam dostať. Ten, kto vyhrá získa dôležité postavenie. Síce kráľa nenávidím, ale zabezpečilo by nám to viac pôdy, viac peňazí a obrovský luxus na moju vlastnú diktátorskú kariéru.“ Erden sa zamračil a na jeho starom čele sa zjavili ustarostené vrásky. „Stále ti ten sen nevyfučal z hlavy?“ „Nikdy, odkedy si mi povedal ten príbeh,“ povedal As´ril a usmial sa na svojho otca. Ten mu úsmev opätoval a navrhol, že o záhradu sa postará sám, lebo sa dlho rozprávali a tým pádom sa As´ril nestihne osprchovať a isť na cvičisko.
Mal menej času tak začal zhurta. Drevený kyj namočil do vody a nechal ho tam približne desať sekúnd. Nasiakol vodou a vytiahol ho von. Pocítil jeho tiahu a pevnejšie stisol zápästné svaly, aby ho udržal. Jeho mocné ruky každým rokom silneli a dnes sa cítil na vrchole svojich síl. Zahnal sa pravou rukou na hlavu panáka a po náraze udrel znova a znova. Takto to pokračovalo pol hodinu. Už bolo päť hodín a o takomto čase sa väčšinou budili ostatné rodiny. Vedľa v dome bývalo najkrajšie dievča v dedine, ktoré sa As´rilovi páčilo, ale on nikdy nedal svoje emócie najavo a nikdy ho nič nerozhodilo. To dievča sa volalo Sandy. Vyšla z domu a roztiahla ruky. Pozrela sa naľavo a uvidela tú istú scenériu ako každé ráno. As´ril búšil kyjom do panáčika a otec obzeral záhradu a vždy jej zakýval. Náš bijec si všimol, ako jej otec kýva, tak sa snažil zapôsobiť tým, čo sa mu nikdy nepodarilo, až teraz. Z plnej sily sa zahnal pravou rukou na panákovu hlavu a odlomil mu ju. Panáčik bol vyrobený z tvrdého dreva, takže ten zvuk sa rozľahol po celej dedine. Kyjak sa nalomil a keď s ním sekol do panákovej ruky, tak sa zlomil aj kyj aj ruka. As´ril zložil ruky k telu a celý zadýchaný sa šiel očliapať do vedra a zahodil kyjak vedľa na zem. „Asi poviem kováčovi nech mu uková železného panáka,“ zavtipkoval Erden smerom k Sandy, ktorá sa usmiala, no v duchu bola prekvapená. Pamätala si, ako dva roky dozadu začal As´ril cvičiť a ledva udržal ten kyj suchý a s tým istým kyjom, no mokrým a ťažším dokázal odraziť hlavu panákovi.
Každé ráno polievala kvety v zadnej strane záhrady a tam mal As´ril svoju provizórnu sprchu. Boli od seba asi tri metre a oddeľoval ich len plot. „Dobré ránko, susedka!“ pozdravil sa As´ril a dal si dole brnenie a zavesil si ho na plot. Mal na sebe len spodky a bielu potrhanú blúzu. „Dobré ránko. Zase ťa počula celá dedina.“ As´ril najprv neodpovedal a zdvihol tridsaťlitrový drevený sud a vylial ho na seba. Potriasol hlavou a povedal : „V dedine je málo kohútov, preto musím ľudí budiť ja.“ Všimol si, ako Sandy spozornela, keď sa mu tričko nalepilo na telo a odhalilo jeho svaly cez látku. „Vtipný ako vždy. Dneska máš ten turnaj?“ „Nie, na ten sa možno dostanem, ak porazím Danteho vo finále.
Dante bol rozmaznaný šľachtic, ktorý mal dvadsaťtri rokov a bol neohrozene najlepší bojovník a každý rok vyhrával akékoľvek turnaje, pretože sa nich As´ril nemohol zúčastniť a pohŕdal každým, koho porazil, čiže každým. Bol takmer tak dobrý ako majster Rexar. As´ril nedávno prekročil vek sedemnásť rokov, preto ho to posunulo ku majstrovi Rexarovi, ktorý mal na starosť vekovú kategériu od sedemnásť do dvadsaťpäť rokov. A to najdôležitejšie, aj Dante chcel Sandy. Kiež by tak vedel, že Sandy odjakživa chcela As´rila, no bola príliš hrdá na to dať to najavo.
„To sa ti nepodarí, on je najlepší,“ pokojne povedala Sandy a zaliala rastlinky pri plote. „Príď sa dneska pozrieť a uvidíš, je to moja prvá šanca v staršej kategórii.“ „Aj tak budem fandiť Dantemu,“ povedala a otočila sa na odchod. „Veď dobre, uvidíš,“ povedal As´ril a dal si dole blúzu a takisto sa otočil na odchod. Prehodil si brnenie cez plece a v trenkách šiel pomaly do domu. Sandy sa otočila a odzadu si všimla, aký má zjazvený a sinavý chrbát. Takisto si všimla, že jeho svaly sú omnoho väčšie, po dvoch rokoch si to ani poriadne nevšimla, až teraz. Vošiel do domu a stratil sa jej z dohľadu. Asi to fakt myslel vážne.
Prešlo pár hodín a As´ril si odpočinul. Obliekol sa do brnenia, zapol si opasok s poriadnym mečom a vyšiel von. Do očí ho zasiahli slnečné lúče a vybral sa smerom na cestu. Vyšiel bráničkou, zakýval otcovi na rozlúčku a pobral sa cestou hore do hradu. Cestou tam mu každý prejavoval úctu, ako si to kráľ žiadal, pretože bol jeho prisluhovačom, teda, to si kráľ myslel.
Za pár minút ta dorazil a vošiel hlavnou bránou. Prišiel presne na čas, ako vždy, ale posledný, pretože ostatní vždy radšej prišli skôr, aby náhodou nemeškali. Pokojne sa pristavil pri ostatných a potom z hradu vyšiel majster Rexar. Všetci sa uklonili a pozdravili sa mu. „Môžeme?“ opýtal sa majster a všetci boli pripravení. Zoskupili sa do dvojíc a rýchlym krokom sa vybrali na námestie, kde už čakali všetci ľudia, aby sa pozreli na to, kto vyhrá špeciálny turnaj organizovaný raz za desať rokov. Pripravili špeciálny plot, ktorý ohraničoval miesto, kde sa bude bojovať.
Všetci už dobre poznali Danteho a vedeli, že je to talent a po dedine sa už aj niesla správa o mladom talente As´rilovi. Toho však nik nepodporoval a na námestí sa väčšina ľudí pozerala na Danteho. „Veď vy ešte uvidíte,“ pomyslel si As´ril a počúval, kto ide bojovať prvý zápas...
Majster Rexar podišiel na malý stolček a zakričal : „Vitajte, ľudia! Je tu špeciálny turnaj opäť raz za desať rokov! Víťaz berie všetko, porazenému ostanú len oči pre plač!“ Dav začal jasať a majster pokračoval. „Prvý zápas bude bojovať : Dante proti Henovi!“ Ostatní chlapci vyšli von a zápas sa začal. Hen bol šikovný dvadsaťročný bojovník, lenže proti Dantovi nemal šancu...
Komentáře
Přehled komentářů
Obdivujem Ťa ako dokážeš niečo také napísať. Raz som skúšala napísať nejaký príbeh, ale zmohla som sa len max. na 10 viet :D
Re: ..
(CooceR (autor), 22. 12. 2014 19:36)Určím si hlavný dej, a ide to samo. Keď to dokončím, prečítam si to celé a pokúšam sa vsunuť do časti nejaký bonus čo by to obohatilo a niekedy sa podarí, niekedy nie, no a potom.. to vypustím na slobodu :D
..
(dead, 22. 12. 2014 17:35)