Nadpis

4. Priateľská pomoc

                Ubehla pol hodina, ktorú mali bojovníci využiť na oddych a občerstvenie. Ako náhle boli vylepené zápasy, vošiel majster Rexar do stredu bojiska a zvolal : „Ďalší zápas, dámy a páni! Náš favorit Dante!...“ Dante si užíval slávu a nadšene dvíhal ruky nad hlavu a mával ľuďom naokolo. „A jeho súper, Kont!“ Ten si vyslúžil len maličký potlesk. Postavili sa proti sebe a po chvíli sa začal súboj.

                Dante mal od začiatku navrch. Bol rýchlejší, mrštnejší, silnejší a útočil rozumne. Mal naozaj obrovský potenciál byť tým najlepším, kazil mu to však jeho tupý mozoček, ktorý strašne podceňoval súperov a vyžíval sa v tom tak, že súboje predlžoval tak dlho, ako mohol. Preto, aby sa aj pobavili diváci, no robil to najmä pre jeho vlastné potešenie.

                Zápas trval dlhých desať minút, no nakoniec bol Kont úplne vyčerpaný. Mal polámané ruky, narazené rebrá, rozbitú takmer celú tvár a nik nezasiahol. Dante okolo neho krúžil ako sup a udrel ho mečom rovno do tváre. Kontov nos sa rozprskol ako rozbitý pohár naplnený červenou tekutinou a ostriekal prašnú zem. Kont padol na zem a Dante sa postavil nad Konta, a už-už sa mu chystal uštedriť posledný úder, no v tom sa stalo niečo nečakané.

                Na bojisko vbehol As’ril. Zdrapil Danteho meč a vydrapil mu ho z ruky a zareval naňho : „Ty špinavý hajzel, počkaj si na mňa! Potom uvidíme, aký budeš hrdina. Mlátiť slabšieho skoro na smrť, to ti ide, ale do lepšieho si nezačneš?“ Dante sa uškrnul. „Ty sa pokladáš za lepšieho, ako som ja?“ Majster Rexar už vbehol na bojisko ale Dante ho mávnutím ruky zastavil. „Porazil by som ťa aj s holými rukami, ty tatkov ťuťmáčik.“ Táto veta ho nahnevala. „Fajn. Uvidíme sa vo finále. Normálne by som to nepovedal, ale prajem si, aby si sa tam dostal. Chcem, aby si pocítil, že ja mám svoje schopnosti dané osudom. Som predurčený k veľkosti, ty si len roľníkov syn. To, že bol tvoj otec niekedy tretí je minulosť, na ktorú spomína len táto dedina. Si niktoš, ja som oproti tebe...“ As´ril ho prerušil. „Si tak akurát obrovský idiot!“ „Čo si to povedal?!“ zvrieskol Dante a zahnal sa rukou, no As´ril bol pohotový a poľahky ho od seba odstrčil, až Dante spadol na zem. „Počkaj na to finále, tam uvidíš,“ povedal As´ril a odišiel za plot.

                Po tomto incidente dostal od majstra Rexara varovanie, že ak ešte raz niečo podobné zopakuje, bude diskvalifikovaný a ďalší zápas automaticky vyhrá Valen. A tak As´ril len čakal.

                Druhý zápas bol medzi Garedom a Zanetom. Gared zvíťazil tvrdým úderom do hrude, čím svojmu súperovi vybil dych.

                V treťom zápase sa predstavil Yser proti Benavilovi. Benavil bol veľmi šikovný a tento rok preukazoval skvelú formu a As´ril usúdil, že by pokojne dokázal poraziť aj Fareda či Gareda. Súboj skončil po minúte. Benavil zvalil svojho súpera na zem a priložil mu drevenú čepeľ na krk.

                Po tomto zápase nastala As´rilova chvíľa. Začal sa jeho zápas. Vošiel na bojisko a postavil sa oproti Valenovi. Dostali meče a majster Rexar odštartoval súboj, no udialo sa niečo, čo nikto nečakal. Valen si kľakol na znamenie, že sa vzdal. As´ril vytreštil oči, no potom mu došlo, čo sa deje naokolo. Pozrel sa na Fareda a ten sa naňho usmial. Dvojčatá využili tridsaťminútový čas na oddych inak. Dohodli sa, že As´rila nechajú postúpiť do finále, aby mohol poraziť Danteho. Bolo to krásne gesto od chlapov, ktorých poznal len pár dní. As´ril mu úsmev opätoval a vyšiel von z bojiska.

                Okamžite za ním zašiel a poďakoval sa mu. „Neďakuj mi. Dlho som čakal na chvíľu, kedy príde niekto silnejší ako ja a môj brat. Niekto, kto by Dantemu mohol napraviť fasádu.“ „Prepáč, že som ťa zranil,“ ospravedlnil sa As´ril. „Bojovali sme predsa. Budem si pamätať, že na teba ešte musím potrénovať, aby som sa ti vyrovnal. Raz, keď ich všetkých porazíš, tak budem deťom rozprávať, že som bojoval s veľkým As´rilom Falweyom. Veľa šťastia.“ Vzápätí si podali ruky a rozlúčili sa.

                Ostali len štyria postupujúci : Dante, Gared, Benavil a As´ril. Nový rozpis bol zostavený hneď. Úradníci sa As´rila zľakli, preto radšej dali semifinálové zápasy tak, že As´ril bude bojovať s Garedom a Dante s Benavilom. Ľudia cítili, že tohtoročný turnaj bude niečím špeciálny. Vedeli, že sa schyľuje k niečomu veľkému a tešili sa na to.

                Po pár minútach sa v bojisku objavili Benavil a Dante. Rexar im dal meče a odštartoval súboj. Rovnaký priebeh. Benavil si kľakol a vzdal sa. Ľudia naokolo sa nepokojne zamrvili na miestach a začali horlivú debatu.

                Pomedzi hlasnú vravu sa na bojisko dostavil Gared a As´ril. Majster Rexar ku nim podišiel a zavrčal : „Vy vôbec neviete, s čím sa zahrávate. Tu ide o prestíž!“ Na to zareagoval As´ril. „Majster, pri všetkej úcte k vám, si myslím, že väčšia prestíž bude, ak to vyhrá ten lepší, čiže ja. Dobre viete, že to bude krátky súboj a teraz sa ma snažíte od toho odhovoriť. Ospravedlňujem sa, ale nikdy neporuším to, čo som sľúbil. Sľúbil som sebe, otcovi a svojím novým priateľom, že Danteho porazím a dám mu lekciu. Keďže ste to nedokázali vy, tak ste to nechali na mňa.“ Majster Rexar sa usmial a prikývol. „Rozumiem.“

                Opäť odštartoval súboj a ten opäť skončil rovnako. Gared sa vzdal. Potom potľapkal As´rila po pleci a poprial mu veľa šťastia vo finále. Dlho očakávaný zápas sa teda mohol začať!