01. Sen
1.SEN
13.2.2012
Odkedy sa rozšírila nákaza v meste doktor Trent ani oka poriadne nezažmúril. Sedel z pochmúrnou náladou v srdci a premýšľal nad tým, ako zastaviť divnú chorobu, ktorá sa začala šíriť Detriotom. Ľudia z akejsi nepochopiteľnej príčiny začali byť iní. Objasním to, začali sa požierať navzájom, ako zombie z filmov. Vláda si myslí, že sú za tým drogy, no doktor Trent má iný názor. Podľa neho je to chyba v mozgu, ktorá z človeka robí pažravú obludu, ktorá sa nezastaví pred ničím. Nepoznal však príčinu a chystal sa to zistiť.
Zodvihol sa zo starej vŕzgajúcej sedačky. Keď sa postavil, sedačka zavŕzgala a on na moment zapochyboval, že je v byte sám a ostal pol minúty ticho načúvať. Potom si dal facku, pokrútil hlavou a pomyslel si : „Začínam blúzniť..“ Zobral si plášť z krivého držiaka a vyšiel von v ústrety podivnému svetu.
Vonka pršalo. Sychravé upršané počasie doktorovi Trentovi vyhovovalo, aby uskutočnil svoje plány. Chcel si nájsť jedného človeka trpiaceho tou chorobou a zabiť ho. Vláda zakazovala zabíjanie tých ľudí, preto ich len všetkých uzavreli do jedného bloku v snahe zabrániť rozširovaniu choroby. Doktor býval len kilometer od toho bloku.
Dve minúty poklusu a doktor bol na mieste. Preliezol cez vysoký dvojmetrový železný plot a ocitol sa v totálne zdevastovanom bloku. Autá boli prevrátené, domy mali rozbité okná, pôsobilo to veľmi strašidelne.
Doktor si všimol kontajner naľavo od neho. Podišiel k nemu a našiel to, čo hľadal.
Aby som všetko objasnil, doktor sa na túto “akciu“ pripravoval už pred týždňom a nechal v tom kontajneri zbraň v truhličke aby nenamokla.
Čierna truhlička zo striebornou smrtkou na povrchu a nápisom pod ňou : SMRŤ konateľa smrtiacej činnosti, pištoľ značky Colt 1991.
Doktor ju zobral a krabičku šmaril do koša. Ozval sa rachot, určite to už zaregistrovali.. Pobral sa behom ulicou a hľadal chorého človeka.
Nemusel hľadať dlho, stačilo aby zašiel na križovatku a už uvidel čo chcel. Pažravá beštia sa kŕmila mačkou, ktorú ulovila na ulici. Doktor pokrútil hlavou a potláčal nutkanie zvracať. Všimol si, že na zemi sa povaľovala plechovka z piva. Zdvihol ju zo zeme a začal si ju obzerať pohľadom, pri ktorom doktor vyzeral, akoby tú vec videl prvý krát v živote a nemohol uveriť jej existencii.
Po pol minúte sa vrátil späť do života a hodil plechovku po človekovi. Na asfaltovej ceste sa rozľahlo buchnutie a človek zareagoval. Najprv otočil hlavu k smeru odkiaľ plechovka letela a keď uvidel doktora, zdvihol sa. Pomaly sa k nemu blížil, chrčal a vydával desivé zvuky ako pri záchvate. Doktor sa však začal smiať. „Stoj a nič sa ti nestane. Chcem ťa vyliečiť.“ Slová, ktoré by kedysi ten človek poznal, boli fuč. Vyparili sa bohvie kam a človek mal v hlave len jedno : žrať mäso. Keď už bol meter od doktora, doktor vystrelil človekovi do hlavy. Ten sa zvalil sa akoby ho klepli po čele kladivom. Doktor si telo starostlivo zabalil do obrovskej pevnej tašky, ktorú si mimochodom priniesol zo sebou z domu a chystal sa na odchod, pretože ten výstrel ostatní už určite počuli. Prehodil si telo cez plece a vykračoval si ku plotu.
„Aaaargh! Bleeááh! Chŕŕŕh ghghhhg chŕŕlááááääääh!“ zvuky chorých ľudí, ktorých sa na doktora valila stovka. „Do riti!“ zaklial doktor a ponáhlal sa ku plotu, no sedemdesiat kilo navyše robí svoje. Telo horko ťažko vydvihol pri plote a hodil ho na druhú stranu. To len žuchlo a dopadlo ako veľká motýlia larva. Doktor sa zahral na parkouristu a snažil sa plot preskočiť s veľkým štýlom, no zlyhal, gate sa mu zachytili na skrutke na plote keď skúšal vysoký odraz a ostal tak visieť. Pacienti sa približovali, za päť sekúnd budú pri ňom. Doktor rozmýšľal čo spraví a kým rozmýšľal, pacienti dorazili ku plotu. Jeden pacient zo žltými krvou podliatými očami a sánkou otočenou naopak mu začal obhryzávať topánku. Neúspešne, no nebolo to príjemné. Doktor teda prehodil nohu cez plot a skočil. Začul obrovitánske trhnutie a zistil že má na sebe len trenky, nohavice ostali visieť na plote.
Doktor si len povzdychol, lebo pacienti sa lepili na plot a chceli ho zjesť, zobral telo na plecia a vyrazil. O minútu kroku začul slabé zaškrípanie a rinčanie železa. Plot ich neudržal. Pacienti opustili svoj blok a utekali do mesta, toto bude masaker.
Doktorov mozog produkoval myšlienky a kombinácie na riešenie situácií dvakrát tak rýchlo. Začal utekať pred masou nenažraných pacientov a mieril do domu.
Ešte sto metrov od domu, dvesto metrov od pacientov.
O pol minúty zadychčaný doktor dobehol ku domu, otvoril dvere a vhodil tam telo, otočil sa, že zamkne, no vrhol sa nanho pacient a zahryzol sa mu hlboko do ramena. Doktor zareval a zúbožene sledoval ako k nemu beží celá svorka. Všetci sa sklonili a okúsili chuť jeho šťavnatého mäsa. Doktorov krik nikoho neprivolal,načo…
„Nie!“ zareval Mike Trent a prudko sa postavil na posteli. Bol celý studený a spotený. Mal nočnú moru. Toto keď bude rozprávať kolegom v práci..
