07. Pod ochrannými krídlami smrti
7. Pod ochrannými krídlami smrti
15.2.2012
21:23
Svet začínal potemnievať. Svetlo slnka aj života sa vytrácalo preč. Bolo takmer pol desiatej, keď Mike šoféroval auto popri Colorade. „To je hrozné, čo sa to všade deje.“ „Máš pravdu, Susan. Za to môžu tí prekliati vedci, čo museli skúšať hlúposti na mŕtvolách a vyšlo im to dokonale, zničili ľudstvo,“ povedal Jack a Troya očividne potešilo, že mu to nedávajú za vinu. „Zastanem tu na krajnici.“
Mike zastal. „Čo sa deje Mike?“ opýtal sa Troy, ktorého začala premáhať únava, takisto ako ostatných okrem Mika. „Neviem, kam pôjdeme. Prešli sme toľko míľ a ešte stále nič sme nenašli. Začínam sa báť, že budeme takto bezcieľne cestovať každý deň. To nechceme, mali by sme na mape nájsť miesto, kde by sme boli v bezpečí.“ Všetci prikývli, súhlasili s ním. „Navrhujem, aby sme pokračovali na sever a pokúsili sa dostať do Kanady. Prejdeme cez Salt Lake City a zamierime na sever. Možno v kanadských horách bude bezpečne, sú vysoké a je tam krásne.“ Susan sa po prvý krát poriadne usmiala. „To je krásna predstava žiť tam aj keď v takomto svete. Beriem. A čo vy?“ spýtavo sa pozrela na Jacka a Troya. Jack len nemo prikývol, Troy sa zase začal rehotať na plné hrdlo a šťastne vykrikoval že súhlasí. „Je tu však jeden problém,“ povedal Mike a ukončil im šťastnú chvíľu. „Aký?“ „Ide o to, že máme auto, ktoré spaľuje neskutočne veľa paliva, preto navrhujem, aby niekto šiel do Colorada a ukradol nejaké auto. Najlepšie by to bol karavan alebo autobus.“ „A načo nám bude autobus? Karavan beriem ale autobus?“ nechápavo sa pýtal Troy a začínal byť nervózny. „Troy, keď niekoho živého stretneme, nenecháme ho predsa na ceste alebo medzi zombie, no nie? Pred týždňom som čítal, že jeden chlap si kúpil karavan za päť miliónov dolárov. A hádajte odkiaľ je.“ „Zrejme z Colorada, keďže tam chceš ísť.“ „Áno a je to len asi kilometer hlboko do mesta. Idem tam, čakajte ma tu.“ Jack sa zamechril. „Nie! Ideme s tebou!“ zaprotestoval Troy a vystúpil z auta. „Troy, ostaneš tu so Susan, Jack pôjde so mnou.“ Troy sa najprv zháčil, ale potom pochopil Mikove zámery a prikývol. Mike vystúpil, prešiel ku vozíku a začal sa prehrabávať medzi kanistrami. „Čo hľadáš?“ „Vysielačky.“ „Tie si zase našiel kde?“ čudoval sa Jack. „Na pumpe v predajni, predpokladal som, že sa raz rozdelíme tak som ich zobral.“ Jack si Mika začal premeriavať. „Mám ich.“ Mike konečne vytiahol vysielačky a jednu podal Troyovi cez okno do auta. „Vieš, ako sa to používa?“ „Mike, nie som idiot. Už bežte, kým ešte nie je úplná tma.“ Mike prikývol, zobral z vozíka dve tyče, jednu dal Jackovi a zamierili do mesta.
Zišli z diaľnice a pred mesto sa dostali pešo asi za desať minút. Za ten čas obloha ešte viac potemnela. „Jack, si pripravený?“ „Som. Poďme,“ povedal Jack a tichým behom nasledoval Mika po ceste. Kráčali spustošenými ulicami opatrne a ticho ako myši. „Kde má byť ten karavan?“ zašepkal Jack. „Teraz sme na Bear Creek Boulevard. Karavan by mal byť niekde pri golfovom parku. Vieš, že jeho majiteľ mal aj golfový park?“ „Nie, ale domyslel som si, že je bohatý keď vysolil toľko miliónov do karavanu. Pre koľkých ľudí je ten karavan?“ „Asi tak pre desať ľudí, lebo v podstate to je niečo ako autobus. Neviem presne. Vyrobil si ho podľa seba, nemá to ani značku. Proste to vyzerá ako autobus, ale nie je to autobus.“ „Vybral si pekný úlovok.“ S týmito slovami sa pobrali až na koniec ulice. Zastali však pred jej koncom. „Pôjdeme radšej tadeto,“ povedal Mike a ukázal naľavo od nich na ulicu West Yale Ave. „Áno, radšej tade, je tam menej zombie ako pred nami.“ Zabočili teda doľava a opatrne prechádzali ulicou čo najtichšie, ako to bolo možné. Z času na čas sa nejaký zombie otočil, tak ho museli zneškodniť, ale až na to bola cesta ku ďalšej ulici bez problémov. Z West Yale Avenue zahli na West Illif Place. Privítalo ich tam pár zombie. „Jack, beriem si týchto piatich, ty si ber tých štyroch,“ povedal Mike a v momente jednému prerazil lebku tyčou. Jack sa pustil do dvoch naraz. Jednému vypichol oko a druhému roztrieskal lebeň. O minútu boli zombie konečne mŕtvy. „Zatiaľ to ide v pohode, no nie?“ opýtal sa Jack a to asi robiť nemal, pretože sa preriekol. Zrejme až od Bear Creek Boulevard ich sledovala skupina päťdesiatich zombie. Prišli od West Yale Ave. „Bež na koniec ulice!“ zakričal Mike a spolu z Jackom sa rútili preč od hladných a krvilačných zombie. Šprint a slalom pomedzi zombie na ulici ich veľmi unavil. Zombie boli asi tak sto metrov za nimi. Problém bol ten, že aj spopred nich vyšla dvadsať členný húf zombie. „Jack, cez plot!“ Preskočili malý biely plot a ocitli sa…
