13. Únikový plán
13. Únikový plán
16.2.2012
09:00
…a pokúsil sa do Mika zahryznúť. Lenže Mike mal neskutočný reflex. Ako náhle sa ku nemu zombie priblížil, tak mu Mike zaklonil hlavu dozadu a prebodol mu nožom hlavu z miesta spod brady až po lebeň. V momente z miesta bodu vystrekla krv a Mike bol celý červený. „Do riti! Je to možné? Už druhý krát sa mi stalo, že som sa zakydal týmito zombie sračkami.“ Charlie sa začal smiať. „Ty si prípad, Mike.“ Keď Charlieho záchvat smiechu po pol minúte neprestával, Mike doňho drgol a povedal : „Mali by sme si pohnúť.“ „Máš pravdu,“ pritakal Charlie a spolu s profesorom sa pobrali dole schodmi na prvé poschodie.
Napodiv to poschodie nebolo až také preplnené, ako si Mike myslel. Napokon zrejme vyzabíjal aj väčšinu zombie z prvého poschodia, ktorí mierili na druhé v obrovskej mase proti Mikovi. Nebolo to viditeľné, ani sa to nedalo zachytiť ušami, ale Mike vydýchol od úľavy. Už toho mal dosť. Stále bol trocha otrasený z nečakaného útoku toho zombie, ktorého poriadne nedorazil. Bude si musieť dávať viacej záležať na precíznosti jeho úderov.
Skupina kráčala po prvom poschodí a mierili podľa plánu ku oknu, ktoré viedlo na strechu malej plynárne vedľa školy. Mike sa od Charlieho dozvedel, že za tú plynáreň údajne chodili študenti cez prestávky fajčiť a ktovie čo ešte. Kráčali pätnásť sekúnd, pokým sa im pred očami zjavilo vysnívané okno. Viedla k nemu úzka chodba, ktorá mala na šírku možno meter a pol. Na chodbe bolo dokopy len päť zombie, ktorých Mike bez problémov zneškodnil a konečne sa potom dostali ku oknu.
Mike skúmal, ako okno vypáčiť bez toho, aby narobili veľký rozruch. Charlie sledoval, ako Mike dve minúty skúma okno, no v tom sa ku nemu spoza chrbta doniesol hlasný chrapot niekoľkých zombie. Charlie sa otočil a uvidel, ako do úzkej tridsať metrov dlhej chodby vchádza masa zombie. Bolo ich naozaj veľa. „Mike! Kašli na rámus, musíme padať, pozri sa!“ Mike sa na Charlieho naliehanie otočil a to čo uvidel, nebolo príjemné. Veľa zombie. Fakt veľa zombie. Čo teraz?
Situáciu prekvapivo vyriešil profesor Mark, ktorý sa bezhlavo rozbehol oproti oknu a vyletel ním na strechu plynárne. Musel sa pekne dorezať, lebo mal krátke tričko a dopadol na kusy skla. Druhý skočil Charlie. Dopadol vedľa profesora a zabalansoval na konci strechy, lebo skočil kus ďalej a takmer z nej spadol. Mikovi ostávali možno tri sekundy. Vyliezol na parapetu, no za nohu ho chytil zombie a hrýzol ho do gumenej topánky. Keby mal Mike športovú obuv, zombie by sa cez ňu prehryzol. Mike ho teda kopol do hlavy a aj ostatných do rúk a hláv, keď sa ho snažili chytiť či uhryznúť. Nedalo sa mu skočiť normálne, musel improvizovať. Mike sa odrazil od parapety a snažil sa spraviť salto vzad. Spravil ukážkové salto, až na dopad. Dopadol na rameno a vykĺbilo sa mu. Mike v ústach zadusil výkrik, no bolo to počuť. Profesor sa asi vrátil do normálu, pretože si začal Mikove rameno obzerať a mrmlať si asi postup fixácie. „Už len dole na trávnik, preliezť cez plot a utekať ku autobusu. Nie je to ďaleko.“ Charlie prikývol. „Mike, si v pohode? Pán profesor a čo vy?“ Mike prikývol. „Som v poriadku, Charlie. Ospravedlňujem sa, že som bol doteraz tichý, ale snažil som sa vyrovnať so situáciou, aká nastala a s tým, že iná ani nebude.“ Mike opäť prikývol a zoskočil zo strechy plynárne.
Kým pozoskakovali aj ostatní, Mike zatiaľ skontroloval plot a bojoval z bolesťou na ramene a v ramene, z ktorého mu aj tiekla krv. O minútu všetci preskočili plot školy a utekali priamo k autobusu. Popri ceste do autobusu Mike musel zneškodniť zopár zombie, preto bol ako v ohni a mal naponáhlo. Mike vytiahol vysielačku a zreval do nej : „Jack! Už ideme! Otváraj dvere!“ Jack sa v okne autobusu zmetal ako divý a stlačil tlačidlo na otvorenie dverí. Mike o pár sekúnd dobehol dnu a sadol si na sedačku za stôl. Potom dobehol Charlie, sadol si oproti Mika a profesor si sadol vedľa Charlieho. Jack zavrel dvere a prišiel sa posadiť vedľa Mika. Martina sedela pri stole na druhej strane, preto sa posadila až na kraj sedačky, aby dobre počula, že čo sa bude diať ďalej.
„Nie je to príjemná informácia, ale musím sa ešte vrátiť do školy.“ Martina a Jack vypleštili oči. „Načo, preboha!“ lamentoval Jack a Martina neveriacky krútila hlavou. Mike sa pozrel na Charlieho. „Martina, Jack, predstavujem vám Charlieho a Marka,“ povedal Mike a sledoval, ako si všetci podali ruky. „Naspäť idem preto, lebo údajne je v škole ešte Charlieho sestra Nicol.“ „A čo ak tam nebude?!“ vybuchol Jack. „Pokojne, Jack. Charlie si je istý, že tam je, pretože s ňou počas prvých dní, čo sa to všetko odohralo, komunikoval. Idem teda naspäť. Nechcem, aby ste mi stáli v ceste, tak ma prosím netrápte a ja už idem.“ Jack tresol rukou o stenu. „Kvôli nejakej… pizde… tam ideš riskovať svoj život?!“ Tentoraz vybuchol Charlie. Zo slušného študenta sa stal chlap. Zdvihol sa a chytil Jacka pod golier a pritlačil ho o stenu. „Ešte raz povieš niečo podobné na moju sestru a ja ti sľubujem, že ti dolámem všetky kosti v tele.“ Obidvaja sa chvíľu premeriavali pohľadmi, ale potom Charlie povolil ruku a Jack dopadol na stoličku a začal si masírovať krk. Charlie sa pokojne posadil na svoje miesto a čakal, kedy sa naňho Jack pozrie. Keď Jack konečne upriamil svoj pohľad na Charlieho, ten mu kamarátsky podal ruku a ospravedlnil sa mu. To isté spravil Jack a všetko sa dalo opäť do normálu. Mike sa na nich usmial a chcel vyjsť von z autobusu. Zastavil ho však profesor Mark. „Mike?“ „Áno, profesor?“ „Prepáč, že sa ti do toho starám, ale máš vykĺbené rameno, zabudol si?“ Naozaj naňho zabudol. Tak veľmi sa sústredil na to, aby boli všetci v bezpečí, že zabudol na bolesť a na to, že má vykĺbené rameno, ktoré ho hneď začalo omínať, keď ho profesor spomenul. „Ľahni si dozadu na posteľ, napravím ti ho, ale bude to bolieť.“ Mike prikývol a šiel si ľahnúť. Mark si rameno začal skúmavo obzerať a ostatní prišli bližšie. „Máš ho riadne vyskočené, preto treba ruku vystrieť za hlavu, aby naskočilo naspäť.“ Mike mierne zavrčal od bolesti, keď mu profesor pohol rukou smerom nad hlavu. „Takto to nepôjde.“ „Ako to myslíš, Mark? Ja som ešte nik-..“ Profesor v momente, keď Mike začal rozprávať využil moment, na ktorý čakal a rýchlo mu ruku vystrel nad hlavu. Ozvalo sa hlasné chrap, pridusený Mikov výkrik : „.. -dy nemal vykĺbené rameno!“ Martina sa otočila chrbtom a Jack len hľadel ako prikovaný. Charlie sa usmial, pretože mal pravdu ohľadom toho, že bude profesor užitočný.
O minútu sa Mike posadil a pokýval ramenom. Už ho tak veľmi nebolelo. Poďakoval sa Markovi, postavil sa, zobral si zo stola nože a keď chcel ísť ku dverám autobusu a otvoriť ich, uvidel, ako sa na ne lepí vyše päť zombie… Keď s všetci pozreli von oknom, uvideli, že ich autobus a auto obkľúčilo aspoň päťsto zombie…
