14. Masaker - časť prvá
14. Masaker – časť prvá
16.2.2012
10:00
Všetci neveriacky hľadeli na masu potulujúcich sa zombie. „To nemôže byť pravda, Mike,“ povzdychla si Martina a pritisla sa k nemu. „Mike, moju sestru tam nemôžeš len tak nechať,“ naliehal Charlie. Mikovi šla vybuchnúť hlava, keď sa ho ešte niečo spýtal Jack a potom Mark. „Mike!“ To už bolo priveľa. „Držte huby!“ zreval Mike a na čele mal navretú obrovskú žilu, že by na nej utiahol aj tank. „Už mám po krk toho, ako vždy keď sa niečo stane vkuse Mike tamto, Mike hento! Už ma nebaví vkuse počúvať vaše priblblé otázky ľudia. Vy ma nemôžete nechať premýšľať. Treba do mňa proste hustiť s otázkami, lebo tak sa situácia vyrieši! Mike spraví všetko za vás. Som zatrtkaný od krvy zombie a ešte nejakých sračiek! Som unavený, nespal som už vyše jedného dňa! Som hladný ako vlk, ani sa nepamätám kedy som jedol naposledy! Som nasratý, tak ma láskavo nechajte v pokoji premýšľať! Prídem na niečo, lebo vy nikdy nič nevymyslíte. Dajte mi pokoj!“
Mike odišiel do zadnej časti autobusu a posadil sa tam na sedačku a vyložil si nohy na stôl a začal úpenlivo premýšľať. Ostatní boli akoby obarení vriacou vodou, pretože Mike mal silný hlas a jeho krik bol hlasný, strašidelný a v ľuďoch vzbudzoval rešpekt. „Myslím, že Mike má pravdu, ľudia,“ skonštatoval Jack po minútovom tichu. „Vôbec mu nepomáhame.“ „Ale to nie je naša vina, Jack! On chce vždy všetko robiť sám!“ povedala Martina a Jack si povzdychol. „Je to preto, lebo sme sa mu skôr neukázali ako zručný. Kvôli tomu nechce aby sa nám niečo stalo a riskuje radšej svoj život, tak už láskavo naňho nezhadzujte vinu.“ Mike počul všetko o čom sa rozprávali. Po desiatich sekundách si nahlas odkašľal a všetci sa naňho pozreli. Očakávali nejaký plán, ale namiesto toho uvideli len jeho prst mieriaci na Jacka, ktorý mu naznačoval, aby šiel ku nemu. Jack šiel ku Mikovi a všetci čakali, čo nastane.
„Mám plán.“ „Aj ja, Mike.“ „Pôjdeš so mnou, Jack.“ Jack sa usmial. „Už som sa zľakol, že si zabudol, že aj ja viem celkom zabíjať.“ „Nie, to nie, preto som ťa tu nechával, aby si ich strážil. Teraz však zariskujeme a necháme tu len Martinu a Marka.“ „Chceš zo sebou brať Charlieho? Veď ho tam zabijú.“ Mike sa potichu zasmial. „Nezabijú. Je čas, aby sa z neho stal silný chlap a nie vyštudovaný slaboch. Kým všetko bolo v normále, takí vyštudovaní ľudia ako on boli viac než takí, ktorí ťažko pracovali, no teraz sa to mení, Jack. Treba z neho spraviť chlapa, lebo v budúcnosti na to doplatí.“ Jack prikývol. „Máš už premyslené, ktoré zbrane berieme?“ Mike bol opäť o krok vpred od ostatných. Rukou šiel pomaly na sedačku po jeho ľavej strane. Dala sa totiž otvoriť. Otvoril ju a keď tam Jack nakukol, uvidel tam päť pištolí a dve zrezané brokovnice. Usmial sa, ale to nebolo všetko. Keď Mike pootváral dve sedačky za tou so zbraňami, Jack uvidel, že tie boli plné munície. Jedna sedačka bola plná nábojov do pištolí, druhá bola poloplná nábojmi do brokovníc a na nábojoch ležali tri granáty. Jack sa pozrel na Mika. „Tieto neberieme, len aspoň vidno, že zbohatlíci majú veľa nelegálnych vecí a niekam sa chystali s autobusom. Nabrali tu veľa zbraní, ale utiecť sa im nepodarilo. Toto bude náš žolík, ale nikomu o tom nehovor. Zatiaľ nie. A čo sa týka zbraní na túto úlohu, ja si beriem svoje dva nože, Charlie má jeden vojenský nôž, čo som mu dal ja a ešte mu dám železnú tyč. Ty si zober železnú tyč, tiež a našiel som niečo vtipné, čo môžeme skúsiť v praxi.“ „A to je čo?“ Mike sa postavil, prešiel ku ostatným, ale ani sa na nich nepozrel. Zašiel ku skrinke nad umývadlom a vytiahol panvicu. Jack v momente dostal záchvat smiechu. Mike sa s ním zasmial tiež. Potom Jackovi naznačil, nech si pohne a zoberie všetky veci, čo im bude treba. Jack Mikovi podal železnú tyč a on ňou poklepkal Charlieho po pleci. „Čo je?“ „Ideme, mladý.“ Charlie ostal prekvapený. „Beriete aj mňa?“ „Áno. Je na čase, aby sa s teba stal poriadny chlap,“ povedal Jack a zasmial sa. „Chcete povedať, že chytenie pod golier vám nestačilo ale chcete aj päsťou do brady?“ Charlie vyskočil zo stoličky ale Mike mu podkopol nohy a on sa vytrepal na podlahu. „Nejde o to, či si ho schmatol za golier. To robia deti v škôlke. Chlap sa staneš vtedy, keď budeš aspoň taký dobrý ako Jack v zabíjaní zombie. Je nový svet, zvykaj si.“ Mike mu podal železnú tyč. Charlie sa jej chytil a Mike ho vytiahol hore. Nechal mu ju a šiel opäť dozadu.
O minútu už boli Jack s Charliem nachystaní a čakali na Mika. Ten prišiel vysmiaty a povedal Jackovi nech rýchlo otvorí dvere a ostatným nech si kryjú uši. Na otázku “prečo?“ odpovedal neverbálne, ale stručne. Vytiahol dva granáty a všetci pochopili. „Jack, otvor tie dvere a teraz sa uvidí, či sú granáty naozaj tak účinné ako vo filmoch. Nevychádzajte za mnou, potrebujem ešte priestor.“ Jack s Charliem ho poslúchli. Dvere sa otvorili a Mike sa vrhol proti trom zombie.
Dvom prerazil lebky svojimi nožmi a tretieho skopol na zem. Po tom rozruchu na ulici sa všetci zombie valili ku autobusu a Mike musel rýchlo konať. Vytiahol si z vrecka na nohaviciach svoj starý mobilný telefón a zapol na ňom nahlas pesničku od Three Days Grace (metalová kapela), ktorá sa volala Riot (výtržníctvo) a pustil ju naplno. Potom mobil hodil ponad všetkých zombie ku plotu školy a všetci sa za ním otáčali a išli za ním. „Ako si vedel, že ich priláka hudba?“ opýtal sa užasnutý Jack. „Pozerával som filmy a všade to zabralo.“ Jack sa zasmial. Mike sa usmial a odistil prvý granát. Hodil ho rovnako ako mobil a pristál jednému zombie na hlave a potom sa skotúľal do masy váľajúcich sa zombie, kvôli mobilu. Mike sa hodil do autobusu a Jack zavrel dvere.
BUM! Ozvala sa rana ako z dela. Tých sto zombie poriadne porozhadzovalo naokolo od vybuchnutého granátu. Zabralo to. „Jack, Charlie, ideme! Martina zavri za nami dvere a zahrajte si s Markom žolíka, našiel som karty tam ako bola panvica.“ Vybehli von a Martina zavrela dvere.
„Ideme ich pozabíjať. Ničte mozgy. Charlie, neboj sa, sú rozkúskovaní, už nie sú tak nebezpečný.“ Tým sa dal do práce a o desať minút už bolo na ceste sto rozkúskovaných zombie z prepichnutými hlavami. „Pekná práca. Teraz hodím granát ku školským dverám, lebo som videl, že tam bolo veľa zombie a pozabíjame aj tých, aby sme mali ľahšiu cestu späť do autobusu a nemuseli sa s nimi potom zabávať. A potom sa s nás stanú mŕtvoly, alebo hrdinovia, pretože tam v škole bude opäť veľa zombie.“ Všetci prikývli a Mike odistil granát a hodil ho priamo do tlupy zombie, ktorí sa tlačili do školy. BUM! Malá strieška nad dverami sa rozletela na všetky strany, zombie ľahli, kúsky ich tela odleteli aj do autobusu a kompletne ostriekali jeho ľavú stranu. „Bude nám treba umyť autobus,“ zasmial sa Mike a s ostatnými pustil sa do dorážania zombie. Po celý čas sa smiali, lenže nevedeli, čo ich čaká v škole…
