16. Masaker - časť tretia
16. Masaker – časť tretia
16.2.2012
13:00
Závažie dopadlo a ozval sa rinkot železa. Zombie v miestnosti sa hneď otočili a mierili do rohu. „A teraz hlavne potichu im prepichnite hlavy. Na, Jack, tu máš jeden môj nožík. Charlie ty už jeden máš, ten vojenský. Takže hlavne potichu a na prvú ranu preraziť lebku.“ Všetci traja vyrazili. Prvý zaútočil Mike. Zľahka sa zahnal rukou a prebodol zombiemu hlavu. Keď padal na zem tak ho Mike zachytil pod pazuchami aby nenarobil ďalší rámus. Jack a Charlie videli názornú ukážku a takisto už mohli konať. Jack schmatol zombiemu bradu a zaklonil mu ju dozadu a prepichol mu hlavu a opatrne ho položil na zem. Charlie sa pomaly zakrádal ku jednému zombie, no ako naschvál sa v tej chvíli skupinka z basketbalovej plochy chcela dobiť do posilňovne. Nahlas chrčali a prilákali pozornosť zombie, ktorí boli v rohu a obhrýzali závažie. Charlie neváhal a bodol zombie do hlavy. Už mu bolo jedno či padne nahlas alebo nie. Druhý sa naňho vyrútil o pár sekúnd. Mike už chcel zasiahnuť a pomôcť mu, ale Charlie si vedel poradiť. Skopol zombie na zem a na zhodil mu na hlavu činku, ktorá vážila päťdesiat kilogramov a bola postavená na regáli presne vedľa neho. Hlava sa rozpleskla do okolia dvoch metrov. Charliemu prišlo zle, ale už sa nepovracal. Mike sa len usmial a zobral si príklad. Chytil dvadsať kilogramové závažie a len jednou rukou ho šmaril po jednom zo zombie čo ešte ostali. Trafil ho presne do čela a zombie padol ako porantaný. Mike zatiaľ dorazil ďalšieho zombie a potom šiel skontrolovať toho, do ktorého šmaril to závažie. Ten bol mŕtvy, takže to Mikovi ušetrilo prácu. Jack skúsil vrh závažím tiež, ale jemu to úplne nevyšlo. Ostal už len posledný zombie a Jack naňho hodil pätnásť kilové závažie. Mike a Charlie sledovali závažie v letku a keď narazilo, začali sa smiať. To závažie totiž odrazilo zombiemu sánku. Vyzeralo to komicky. Mike sa od rehotu potkol o zombie a padol na zem a Charlie začal plieskať po železných dverách, za ktorými boli zombie z hracej plochy a nahlas chrčali. Jack sa rozosmial tiež a ich radostná chvíľa trvala také dve minúty.
Ako prvý sa prestal smiať Charlie. „Mike, moja sestra.“ „Oh áno, máš pravdu.“ Mike podišiel ku dverám, za ktorými mala byť jeho sestra a zaklopal na ne. „Haló, je tam niekto?“ Tridsať sekúnd nik neodpovedal a Charlie začínal byť nervózny. „Ako sa dajú tie dvere otvoriť?“ opýtal sa Mike. „Kľúčom, alebo sa dajú rozbiť, sú hrubé len dva centimetre a sú z plechu.“ Mike sa otočil a kráčal ku závažiam. Jack a Charlie ho sledovali, ako pomaličky obchádzal regály a hľadal to pravé závažie. Keď ho našiel, zložil ho a teperil sa s ním ku dverám. „Štyridsať kilogramov podľa môjho odhadu dokáže preraziť dva centimetre hrubý plech, len ho treba hodiť silno, alebo viackrát.“ Charlie nenamietal a tak sa Mike dal do práce. Keď sa podali, Mike chytil závažie do jednej ruky a z plnej sily ho hodil do dverí. Ozval sa tresk a na dverách sa objavila centimetrová preliačina. „Toto potrvá,“ povzdychol si Mike a zodvihol závažie. Zareval a hodil ho do dverí. Konečne sa na dverách zjavila malá dierka a aj preliačina sa zväčšila. Mike takto pokračoval desať minút, kým vytvoril dierku, cez ktorú sa dalo pozrieť dnu. Charlie si kľakol na zem, odkotúľal závažie nabok a pozrel sa dnu. Bola tam úplná tma. „Nemáte baterku?“ „Asi nie, nebral si ich Jack?“ „Zabudol som, pardon.“ Charlie si odkašľal. „To nevadí, treba len otvoriť dvere a dali by sa aj zvnútra. Čiže musíme zväčšiť otvor.“ „Mám nápad!“ vyhŕkol Mike a utekal ku regálu. Až teraz si uvedomil, že ten železný regál je na kolieskach. „Čo máš vkuse s tými regálmi, Mike?“ nechápavo sa opýtal Jack a začal pochybovať o Mikových schopnostiach. „Dajte mi desať minút a ja vám to predvediem. Vy zatiaľ udierajte závažím do dverí a urobte preliačiny v tvare obdĺžnika. V tvare veľkého obdĺžnika, takmer vo veľkosti dverí. Prosím spravte to.“ Jack s Charliem pokrčili plecami a dali sa do práce. Mike zatiaľ zostrojoval vec, ktorá im prerazí dvere.
Najprv si pozorne poobzeral regál. Všimol si, že je z pevného materiálu. Z logického hľadiska preto, aby udržal tie ťažké závažia. Mike potreboval spraviť niečo také, čo by ľahko prerazilo dvere. Lenže samotný regál na to nestačil. Napadlo ho provizórne riešenie. Kým sa Jack a Charlie mordovali s prvou preliačinou, Mike starostlivo porozoberal sedem regálov. Odmontoval im kolieska, zozbieral šrauby, skrutky, matky, no proste všetko to, čo mu prišlo vhod. Ďalej pozbieral železné tyče, ktoré sa dali odmontovať. Bolo ich štrnásť, z každého regálu po dve. Kým toto všetko spravil, prešla hodina a Jack a Charlie mali len štvrtinu práce za sebou. Dokázali spraviť preliačiny v okolí jedného rohu dverí, konkrétne toho ľavého ale už nevládali a museli si oddýchnuť. Kto by im to zazlieval? Najmä Jackovi. Ten nespal deň aj niečo. Mike im teda dovolil si odpočinúť, ale on sám ani oka nezažmúril. Bol na nohách takmer dva dni, čiže o pár hodín dlhšie ako Jack a bol unavený ako pes.
Kým Jack a Charlie spali tri hodiny, Mike za ten čas stihol spojiť štrnásť tyčí šraubami do tvaru, ktorý by vám pripomenul železnú mriežku alebo nárazník od kamióna. Ďalej ešte stihol vybiť (šraubami a namiesto kladiva použil závažia) diery, cez ktoré mohol primontovať ďalšie kolieska na regál, kvôli väčšej stabilite. Mika udivovalo, ako rámus, ktorý on spôsoboval búchaním závaží o šrauby, nezobudí Jacka a Charlieho.
Za ďalšie tri hodiny dokázal Mike v takmer úplnej tme (bolo osem hodín večer) nájsť odkladací priestor na cvičebné pomôcky a povyberať odtiaľ žinenky a laná, pomocou ktorých žinenky pripevnil odzadu na regál, aby si neublížili, keď sa rozbehnú oproti dverám a pokúsia sa ich rozraziť. Ešte predtým však na prednú stranu priložil obrovskú železnú mriežku (alebo nárazník) a až potom regál spevnil lanami a žinenkami a to preto, lebo mriežka by bez toho lana spadla a nedržala. Mike lano upevnil z plnej sily, ktorá mu ešte v jeho unavenom tele ostala a zadychčaný si sadol. Jack a Charlie stále spali a na Mika takisto doľahla únava. Nespal dva dni aj pár hodín a bolo to na ňom poznať. Oči mu klipkali a svet sa mu pred nimi rozmazával. Po vyše dvoch dňoch, možno aj troch, Mike konečne zaspal…
