17. Masaker - časť štvrtá
17. Masaker – časť štvrtá
18.2.2012
18:00
Ulica pred školou bola veľmi tichá odkedy bola vyčistená. Troy a ani ostatní nedokázali obsedieť v autách, tak sa voľne prechádzali po ulici, užívali si voľnosť a rozmýšľali, kde sú tí traja tak dlho. Ubehli dva dni aj niečo a po Mikovi a ostatných nebolo ani chýru. Táto téma sa stala tou najčastejšie rozoberanou počas dlhých chvíľ, kedy všetci stáli pri autobuse a rozprávali sa. Troya štvalo, že ho Mike nezobral zo sebou, ale aj vedel prečo. On mal dávať pozor na Susan a v poslednej dobe sa choval ako idiot. Dávalo to zmysel.
19:00
„Ľudia, idem dnu,“ povedal Troy pri večernej diskusii a všetci vypleštili oči. „Zbláznil si sa? Nemôžeme si dovoliť až tak riskovať!“ namietala Martina, ale po pár minútach to vzdala, pretože Troy bol neoblomný. Sľúbil im, že ich len skontroluje, či niekde neuviazli a vráti sa do dvoch hodín. Rýchlo si len zobral železnú tyč na obranu a vyrazil.
**********
18.2.2012
18:30
Ako prvý sa prebral Mike. Cítil sa úžasne. Takto dlho si už dlho nepospal. Charlie a Jack ešte stále spali, tak ich hneď zobudil. „Prepáč, Mike. Zdá sa mi, že sme spali minimálne desať hodín,“ povedal Jack, keď sa posadil a pretrel si oči. „Museli sme spať viac. Podľa toho, ako začína potemnievať sa domnievam, že je už zase večer, takže sme spali vyše pätnásť hodín.“ Charlie zívol a pozrel sa na Mikov výtvor. „To si kedy stihol?“ Mike sa usmial. „Kým ste spali pracoval som na tom podľa môjho odhadu viac ako päť hodín.“ „Mal si tiež spať a nie sa hrať na kutila. Bol si z nás najdlhšie bdelý a ešte si aj najskôr vstal.“ Mike pokrčil plecami a poprosil ich, či môžu začať s prerážaním dverí.
Dvojminútová príprava a mohli začať. Mike pevne uchopil baranidlo a postavil ho desať metrov pred dvere. Charlie sa ku nemu pripojil. Opreli sa o žinenku a rozbehli sa oproti dverám. Tak, ako Mike predpokladal, sa aj stalo. Plechové dvere sa zohli a utvorila sa v nich obrovská diera, cez ktorú sa už dalo liezť. Mike odsunul regál nabok a nakukol dnu. Vo vnútri boli poukladané stoly do tvaru U a všade po stenách boli poličky s ďalšími cvičebnými pomôckami. Na zemi ležali dvaja zombie, z ktorých sa postavil len jeden a zaútočil na Mika. Z druhého tam bola len spodná polovica. Lenže Mikova pohotová reakcia bola silnejšia a zneškodnila ho. „Charlie, nikto tu nie je. Títo zombie sú pravdepodobne študenti.“ Charlie zakašľal a vošiel dnu a obzrel si tváre zombie. „Tohto poznám. Je to priateľ… teda bol to priateľ mojej sestry. Volal sa Zach. Nikdy som ho nemusel, ale toto by som mu nikdy neprial. Nech mu je zem ľahká.“ Mike na sekundu sklonil hlavu a potom sa ešte poriadne poobzeral po miestnosti, či niečo neprehliadol. Charlie zatiaľ vyšiel von aby premýšľal, kde by jeho sestra mohla byť. Mike zatiaľ posledný krát pozeral po celej miestnosti. Začal od vrchu a nevidel nič podozrivé. No konečne niečo našiel. Ľudskú ruku, ktorá vychádzala spod stola. Keď pod neho nakukol, objavil dehydrované mladé dievča z hnedými vlasmi. „Charlie! Mám tvoju sestru!“
19:00
Po desiatich minútach sa ju podarilo prebrať. Mike jej okamžite podal k perám minerálku, ktorú našiel v sklade a pomaly jej kus nalial do úst. Začala kus kašľať, ale hneď aj prestala a Mike jej opäť nalial kus minerálky do úst. „Kto ste?“ „Volám sa Mike. Som tu s vaším bratom Charliem.“ „Vďaka bohu že je v poriadku. Kde je?“ „Tu som, sestrička,“ povedal Charlie a rozplakal sa od šťastia. Nicol otočila hlavu doprava a uvidela ho. „Ako si tam s dvomi zombie mohla prežiť?“ „Zach tam bol so mnou a ukrýval sa, no vbehol tam uhryznutý tretiak a zavrel sa s nami. Nevedeli sme o tom, až keď sa uprostred noci premenil. Zach ma chránil a zabil toho zombie, ale bol uhryznutý do ruky. Myslel si, že keď si ranu vycicia, tak sa nepremení. Ja som vedela, že sa premení, tak som si ľahla pod stôl, aby ma nevidel. Premenil sa o tri hodiny na to. Najprv začal požierať toho študenta a ja som mala čo robiť aby som sa nepovracala a potom búchal do dverí. Potichu som plakala, keď som ho tak videla. Potom si konečne ľahol a nehýbal sa. Myslela som si, že je mŕtvy, ale on len čakal na hlad. Jediné, čo som mohla robiť bolo to, aby som ostala pod stolom. To je všetko.“ Mike prikývol a postavil sa. Jack šiel ku nemu a Charlie sa ešte rozprával s Nicol. „Čo teraz Mike? Na ploche je vyše tridsať zombie.“ „Ja viem, Jack. Ideme von a zabijeme ich.“
**********
Troy vošiel do školy a videl, aká je zdevastovaná. Takisto videl kopu mŕtvych zombie, ktorých pozabíjali. Pomaly šiel po hlavnej chodbe. Držal sa mŕtvych tiel. Posledného mŕtveho zombie našiel pri schodisku do telocvične. Keď sa pozorne započúval, začul chrčanie. Vychádzalo z podzemia. Neváhal a zišiel schodiskom dole a ocitol sa v šatni. Prikrčil sa a šiel naproti chrčaniu. Pootvoril dvere a videl, že chrčanie vydáva skupinka približne tridsiatich zombie na basketbalovej hracej ploche. Bola zlá viditeľnosť, preto si netrúfal, že by ich všetkých pozabíjal a tak premýšľal nad iným plánom. Zrazu sa však rozškľabili dvere a ozvalo sa puknutie lebky. Troy opäť nakukol dnu a všimol si Mika a Jacka ako sa pustili proti tridsiatke zombie. Vybehol im na pomoc.
**********
Mike odomkol a rozkopol železné dvere vedúce na hraciu plochu. Niektorému zo zombie, ktorý ležal pri dverách praskla lebka. Mike vybehol von a prvým dvom zombie prebodol mozgy. Jack vybehol ako druhý a železnými tyčami udieral zombie hlava nehlava. Zo začiatku to vyzeralo na dobrý nápad, ale postupne ich zombie začali zatláčať späť do telocvične. „Mike!“ zakričal známy hlas. Mike zdvihol hlavu a uvidel Troya, ako železnou tyčou prerazil trom zombie hlavu a prebíjal si cestu ku nim. Nikdy by si nepomyslel že ho teraz rád uvidí. Mike zatiaľ bodal zombie pred sebou a pomaly ustupoval. Jack tyčou odstrkoval zombie dozadu alebo im podlamoval kolená. Troy najprv pomohol Jackovi, keď na zemi dorážal postrkaných zombie. Keď ich už ubudlo a bojoval len Mike, tak sa vrhli pomôcť jemu. Troy a Jack podlomili posledným piatim zombie kolená a tí padli na zem a zúrivo chrčali. Mike ich s pomocou Troya pozabíjal. Keď ten všetok chaos skončil, Mike a ostatní sa zadýchane postavili a dali sa do reči. „Ďakujem, Troy.“ Troy sa usmial. „Nemáš zač. Dlžil som ti to za moje debilné chovanie v posledných dňoch. Bol som z toho mimo, prepáč. Trochu viac ma to zobralo, ako by malo. Teraz je však hlavné, aby sme sa dostali von čo najskôr. Ulica je vďaka vám stále čistá, čiže cesta do autobusu bude ľahká. Našli ste Charlieho sestru?“ Mike prikývol. Sú tam v telocvični. Charlie a Jack pôjdu s Nicol, my dvaja im prebijeme cestu von. Inak ako si to myslel že cesta je stále čistá?“ Troy nahodil nechápavý pohľad. „Myslel som to že stále je čistá, ako inak sa to dá myslieť?“ „Povedal si to ako keby ubehlo veľa času, veď sme tu len maximálne deň.“ Troy pokrútil hlavou. „Mike, ste tu dva dni aj päť hodín ak mám byť úprimný. Preto som sem prišiel, lebo ste sa dlho nevracali. Je osem hodín a je osemnásteho februára 2012.“ „Vážne? To je zaujímavé. Ďakujem za informáciu. Teraz sa však musíme dostať von…“
