18. Masaker - časť piata
18. Masaker - časť piata
18.2.2012
20:00
„Máš pravdu Mike. Musíme vypadnúť,“ povedal Troy a ako prvý mieril von z hracej plochy ku schodisku. Chvíľu to však trvalo, kým sa Nicol a Charlie dostali do pohybu a tak na nich museli kus čakať. O pár minút boli všetci zoradení pri schodoch. Mike ich zoradil do poradia, v ktorom mali uniknúť zo školy, ak by nastali nejaké problémy. „Troy a Jack, pôjdete ako prví. Nicol a Charlie pôjdu za vami a ja budem na chvoste. Vytvárate pre nás cestu a dávate na Nicol a Charlieho pozor spredu a ja im kryjem chrbát. Nejaké otázky?“ Nikto nenamietal a tak sa pobrali hore schodmi. Troy najprv nakukol za roh, či je čistá chodba a keď im rukou naznačil že je čistá, pohli sa ďalej.
Pomaly postupovali po hlavnej chodbe, ktorá bola tichá a tajomná. Slnko vonka zapadlo a opäť svetu dodalo strašidelný nádych. Troy s Jackom viedli skupinu a Mike im všetkým kryl chrbty. Bez problémov prešli do polky chodby, no zrazu Troy a Jack zastali. „Čo sa deje?“ zašepkal Mike. „Mike, sú tu otvorené dvere a v nich je asi päťdesiat zombie na schodisku.“ Troyova odpoveď Mika nepotešila. „To budú asi študenti z južného krídla školy,“ poznamenal Charlie. „Troy, je nejaká možnosť, aby sme mohli popri nich prejsť bez povšimnutia?“ Troy pokrútil hlavou. „Bežte!“ Mikov rozkaz všetci poslúchli a rozbehli sa ako o život. Zombie zareagovali okamžite a o päť sekúnd boli Mikových v pätách. Problém nastal v tom, že Charlie a Nicol boli veľmi pomalí. Nicol krívala a Charlie jej pomáhal. „Troy! Zober na ruky Nicol a bežte!“ Troy Mika poslúchol, no niečo si uvedomil, ako náhle zdvihol Nicol. Mike povedal „Bežte!“ namiesto „Bežme!“ a dokonca dvakrát. „A čo ty, Mike?“ „Zdržím ich. Utekajte!“ Troy začal protestovať, ale Mike ho zahriakol. „Ak sa náhodou nevrátim do pol hodiny tak odíďte! Počkajte ma na pumpe za mestom. Je to asi päť kilometrov od školy. Počkajte tam na mňa tri dni a ak sa nevrátim, choďte bezo mňa! Rozumiete?“ Jack a Troy prikývli a aj s Charliem šprintovali von. Mike sa otočil tvárou k mase zombie, ktorá sa naňho rútila a postupne ich zabíjal. Začal na nich vykrikovať, aby si všímali len jeho a pred východom zahol doprava. Väčšina zombie šla za ním. Asi len piati prenasledovali ostatných. Mike však zakopol…
Troy sa ešte pred vstupom do autobusu otočil, aby videl či to Mike zvládol a videl, ako sa zombie na niečo vrhli a hrýzli to. Prebehol mu mráz po chrbte a v momente sa rozplakal. Dostali Mika! O chvíľu ho vyrušilo päť zombie, no rýchlo ich zneškodnil. Zatiaľ do autobusu nastúpil Jack, Charlie a Nicol. Troy sa posledný krát uistil, že to čo videl je pravda. Začal nahlas nariekať a nastúpil do autobusu.
„Prečo plačeš, Troy?“ opýtal sa Jack a všetci naňho upriamili svoju pozornosť. „Ľudia… Mám taký pocit, že Mika dostali.“ „Čože?“ „Pozrite sa z okna ku vchodu.“ Všetci sa pozreli a uvideli, ako zombie niečo trhajú a kŕmia sa tým. Martina zjačala a utiekla na koniec autobusu a hodila sa na sedačku a strašne plakala. Susan ju šla utešiť. „Jack, ty budeš šoférovať autobus a ja Ford. Pôjdeme na tú pumpu a počkáme na Mika tri dni. Ak sa nevráti, tak to, čo sme videli bude bohužiaľ pravda. So mnou pôjde Nicol, Charlie a Mark. Ty tu ostaneš s Martinou a Susan. Musíme padať už sme spravili veľa rozruchu.“ Jack prikývol a naštartoval autobus. Troy, Mark, Nicol a Charlie zatiaľ odbehli do Fordu. Troy naštartoval Ford a zatrúbil Jackovi, aby sa pohol. Vozidlá sa pohli a odišli.
**********
20:45
…Mike sa potkol ale okamžite vstal. Bol šťastný, že sa ostatným podarilo utiecť. Mal pol hodinu na to, aby sa dostal von a ku autobusu. Našťastie Mike vždy myslel dopredu. Keď bol v sklade kde bola Nicol, zobral si do vrecká nejaké jedlo. To isté spravili aj Jack a Troy, takže skupina by nemala hladovať a Mike už tobôž. Teraz však zaimprovizoval a vyhodil z vrecka jeden balík slaniny a utekal. Zombie sa naňho vrhli a zubami pretrhávali obal. Mike si vydýchol a utekal ku najbližšiemu oknu. Otvoril ho a nadýchol sa slobody. Bol na prvom poschodí, čiže asi tri metre nad zemou. Keďže bolo naokolo voľno, pozrel sa, aby videl, kadiaľ by sa mohol dostať ku autobusu. Zrazu sa niečo veľké rútilo cez cestu. Bol to ich autobus. Za ním šiel Ford. Vysrali sa naňho! Mike chytil strašnú nervu. Vyliezol na okno a chytil sa parapety. Natiahol sa čo najviac dole aby znížil výšku pádu a skočil. Dopadol na zem a v momente preskakoval plot a utekal za nimi. Takmer mu z nohavíc povypadávalo jedlo. Mike si držal vrecká a šprintoval za autobusom. Bol veľmi rýchly, ale nie až tak ako autobus. Po minúte šprintu Mike vyčerpane zastal a sledoval, ako autobus zahol na hlavnú cestu a smeroval von z mesta. „Ja si vás nájdem!“ zareval Mike z plného hrdla a keď sa vydýchal, rozbehol sa poklusom za autobusom. Jeho výhoda bola tá, že nemusel chodiť po cestách, takže mohol ísť priamo.
**********
21:30
Po pol hodine sa Mike dostal až na Lindsey Gardens. Bol zadýchaný a prestal bežať. Rozhliadol sa a keď zistil kde je, vedel, že musí zahnúť doľava a ísť ďalšiu pol hodinu rovno aby dorazil na diaľnicu. Možno ho počkajú na pumpe. A to by im neradil, keďže sa naňho vykašľali. Mike mal stále šancu a chystal sa ju využiť. Vyrazil smerom ku diaľnici pohodovým tempom a popri chôdzi si vypiskoval a vymýšľal plány, ako im dá pocítiť svoj hnev. Silno zvieral svoje dva nože a čakal na návaly zombie.
**********
22:00
Autobus zastal pri odpočívadle. „Ideme si pospať a čakať Mika tri dni ako sme mu sľúbili,“ povedal Jack a šiel si ľahnúť. Všetci zaspali a dúfali, že Mike je nažive.
**********
Mike za ďalšiu pol hodinu zašiel až do Memory Grove Parku. Delila ho už len hodina cesty ku Swede Town Parku od ktorého bolo odpočívadlo asi päť minút cesty. Mike veril, že tam budú a tak sa pomaličky pobral tým smerom. Cestou sem zabil presne stotridsaťštyri zombie. Počítal si to len tak z nudy, lebo pískanie ho už prestalo baviť. Oproti nemu sa valilo dvadsať zombie, ale Mike sa nebál. Ovládol ho hnev. Keď bol na dosah prvý z dvadsiatky zombie, tak okamžite pocítil chladnú čepeľ Mikovho noža v čele. Trvalo to len osemdesiat sekúnd a zombie padli ako nič. Mike ani nebol zadýchaný. Vedel, že v ceste za jeho cieľom mu nič nezabráni.
**********
23:00
Swede Town Park bol na dohľad. Mikovi však začala byť zima a začal kýchať. Cestou sem zabil dokopy už tristopätnásť zombie a veril, že napočíta číslo päťsto. Uvidel však obchod z oblečením, tak sa doňho začal dobíjať. Nerobilo mu starosť že robí hurhaj. Nech sem príde aj sto zombie a aj tí padnú. Stále bol nahnevaný. Rozbil okno a odstránil ostré hrany skla aby sa nedorezal. Vošiel do obchodu a vybral si nové oblečenie. Bolo celé zelené. Schválne preto, aby bol v prírode maskovaný a v noci takmer neviditeľný. Bola to akási súprava. Mike si ju obliekol a postavil sa pred zrkadlo ktoré tam bolo. Vyzeral ako nejaký vojak. Mikovu pozornosť o chvíľu upútala zelená šatka. Dokonca tam bola aj čierna so smrtkou. Perfektné. Čiernu si dal cez ústa a Zelenú cez hlavu. Bol dokonale maskovaný. Nik ho nemohol spoznať. Skúsil prehovoriť a zistil, že nespoznajú ani jeho hlas. Perfektné. Zobral si ešte ruksak a tam napchal všetko jedlo čo mal a aj ostatné veci. Potom vyšiel z obchodu a povedal si : „Radím vám utekať!“…
