Nadpis

19. Zmätok na bojisku

18.2.2012

23:30

                Mike vyšiel z obchodu a prešiel päťdesiat metrov a zabočil doľava. Cesta tým smerom pokračovala nahor. Mike sa pohol a po pár sekundách zazrel strechu odpočívadla. Už je blízko! Zrazu ho však niekto odzadu tresol po hlave. Mike stratil rovnováhu a zahmlilo sa mu pred očami, no neodpadol. Padol len na koleno a v momente sa pretočil, aby videl, kto to bol. Uvidel nejakého chlapa v otrhanom oblečení s puškou v ruke. „Kto si ty bastard?!“ zreval Mike. Muž sa zasmial. „Niekto, komu by si sa mal vyhýbať. Navaľ mi všetko čo máš a možno ťa nechám žiť.“ Mikovi sa už prestalo zahmlievať pred očami tak sa postavil. „A čo mi chceš spraviť ty otrhaný trtko? Ani odzadu nevieš zaútočiť tak, aby protivník aspoň omdlel.“ Muž sa opäť zasmial a povedal : „Ja mám na to ľudí.“ Ako náhle to povedal, tak Mike za sebou začul kroky. V momente sa otočil a len tak-tak vykryl úder puškou do hlavy. Zbadal troch mužov v podobných otrhaných šatách ako bol ten ich veliteľ. Boli to banditi. „Čo tu chcete?“ opýtal sa Mike a kým mal čas rozhliadal sa či nezazrie ďalších. „Prilákal nás autobus a Ford. A ešte nejaká mladá kočka, ktorá vkuse vykrikovala meno „Mike!“. Čo privádza vás?“ Martine a ostatným ublížia. Susan, Nicol a Martinu znásilnia a Jacka, Charlieho, Troya a Marka zabijú alebo ich prinútia sa na to dívať. To nesmie dopustiť. Zrazu ho prešiel hnev a opäť to bol ten starý dobrý Mike. Musel reagovať rýchlo. Nože mal pripnuté na páse pod vestou a musel sa k nim dostať. Začal sa škrabať po bokoch a povedal : „Ja len putujem a snažím sa prežiť a hľadám niekoho,  s kým môžem spolupracovať. Autobus? To by bola cenná výhra, môžem sa k vám pridať?“ Muži ostali šokovaní. „Ako sa voláš?“ Do riti! „Volám sa Zach, pane.“ „Zach? Určite?“ „Áno pane. Hádam ešte viem, ako sa volám.“ Muži sa zasmiali. „Mne sa nezdáš ako človek s menom Zach. Mimochodom pokým tá kurvička nezačala vykrikovať meno „Mike!“ tak si tu nebol. Nie si ten nejaký Mike?“ Dostali ho. Mike pohotovo vytiahol nože a vrhol sa na troch mužov s puškami. Chudáci ani nestihli zareagovať a nože im skončili v hlavách. Tretí nemohol strieľať, lebo by zobudil skupinu v autobuse, tak vytiahol nôž. „Myslíš si, že ma porazíš?“ Muž sa triasol. Asi to bol amatér. „Nemusíš to robiť. Pridaj sa ku mne. Nechcem ťa zabiť.“ Chlap zauvažoval ale potom zaútočil jeho veliteľ  a opäť odzadu. Mike však začul jeho dupot pri behu tak sa otočil. Muž naňho útočil mačetou. Mike ju stihol nožom len odkloniť aby ho sekla niekam, kde to nebude také kritické ako do hlavy. Sekla ho do pleca, ale len mierne. Mike mu vytrhol mačetu a z otočky mu ju zasekol do polky hlavy. Chlap padol ako handrová bábika. Mike naňho napľul a otočil sa. Mladého muža už nebolo. Zmizol. Mike sa teda pobral ku autobusu, aby varoval ostatných. Vybehol na vrch cesty a potom ho zamrazilo. Ku autobusu priamo mierilo asi dvadsaťpäť banditov. Ako mal poraziť dvadsaťpäť živých ľudí? Dostal však nápad.

                „Potichu postupujte ku autobusu. Potom doň vrhnite dymovnicu nech ich kus vydusíme a vbehnite tam a vytiahnite ich.“ Banditi prikývli a pomaly boli už dva metre od autobusu.

                Mike sa začal potichu zakrádať a mieril ku banditovi, ktorý najviac zaostával. Zaťal mu nôž do krku a prikryl mu ústa. Muž sa kus metal, ale potom zomrel. Mike ho opatrne položil na zem a zobral mu dymovnicu. Odistil ju a hodil do banditov. V momente bol všade hustý dym. Mike začal vykrikovať : „Jack! Troy! Charlie! Pozor! Banditi útočia!“ Nastal zmätok. Mike videl ako sa Jack nalepil na okno sledoval, že kto vykrikuje. Mike si dal dole šatku a Jack vytreštil oči. „Nečum ako pako a poď mi na pomoc!“ Jack prikývol a odišiel od okna. Dymovnica ešte stále účinkovala a tak sa Mike vrhol do húfu banditov, ktorí nevedeli čo sa deje a snažili sa dostať z dymu von. Jednému sa to poradilo no prvé čo uvidel bol Mikov nôž. Padol na zem z prebodnutým krkom. Mike utekal do dymu. Dal si šatku na ústa a vrhol sa na dvoch banditov, ktorí boli otočení chrbtom. Mike ich poklepal po pleciach a keď sa otočili, podrezal im hrdlá a keď padli prebodol im hlavy, aby sa nepremenili. Podľa Mikových výpočtov ostávalo ešte dvadsaťdva banditov. Kým stihol zlikvidovať ďalších piatich podobným spôsobom ako tých predtým, tak sa plyn rozplynul a banditi prestali kašľať a začali sa obzerať. Mike mal záložný plán. Na pomoc mu vybehol Jack, Troy a Charlie. Mike bežal ku nim a po ceste zbieral z mŕtvol dymovnice. „Hoďte ich všade!“ Prikývli a rozhádzali päť dymovníc. Banditi sa opäť dostali do zlej situácie. Mike ich chladnokrvne zabíjal, zatiaľ čo Troy, Jack a Charlie s tým mali problém a zabíjali dokopy menej ako Mike. Po približne piatich minútach padli všetci banditi. Dym sa rozplynul a Mike zazrel zrejme posledných piatich banditov, ako unášali nejakých rukojemníkov. Zrejme to bola nejaká iná skupina. „Poďte so mnou!“ Všetci sa rozbehli šprintom za banditami.

                Prvý ich dostihol Mike. „Stojte vy prašiví psi. Nechajte rukojemníkov tak ako sú a necháme vás ísť.“ Jeden z banditov sa zasmial a povedal : „To by sa ti páčilo, však?! Sme piati proti štyrom. Navrhujem aby sme si zmerali sily v pästnom súboji!“ Ako náhle bandita dopovedal, banditi pustili zviazaných rukojemníkov a rozbehli sa oproti Mikovej skupine. „Pripravte sa!“ Začala sa bitka.

                Banditi bojovali holými rukami a Mike a ostatní takisto. Do Mika prekvapivo nikto neskočil, práveže sa snažili zbiť ostatných, aby naňho boli v prevahe. Ako do prvého sa pustili do Charlieho. Ten sa bránil, ale dostal pár úderov do tváre a padol na zem. Troy sa na nich vrhol, aby mu pomohol a jedného banditu zasiahol kopancom do rebier, ale sám pritom utŕžil rany a kopance, preto tiež skončil zbitý na zemi. Kým Mike stihol pomôcť Troyovi, tak už bojoval Jack, ktorý sa bránil úspešnejšie. Sústredil sa a vykrýval ich údery ale piati na jedného bolo naňho priveľa. Rozdal tri údery do tváre, ale dostal vyše desať kopancov do nôh a tak kľačal na zemi. Mike však stihol pribehnúť a rukou zachytil prichádzajúci K.O. úder na Jackovu hlavu. Odstrčil Jacka nabok a postavil sa piatim naraz. Mike doma kedysi amatérsky trénoval akési vlastné bojové umenie. Nebolo to bojové umenie ale on to tak volal, keď bol pubertiak. Mixoval tam chmaty z filmov a iných bojových umení a učil sa ich a bol dobrý, ale už to neskúšal asi osem rokov. Dal sa do bojovej pozície a čakal. Plne sa sústredil na ich pohyby. Sledoval, ako okolo neho utvorili kruh a provokovali ho krátkymi výpadmi aby urobil chybu. On však trpezlivo čakal kým zaútočí niekto z nich a po chvíli sa dočkal…