Nadpis

21. Aj zničený svet má svoje svetlé stránky

19.2.2012

01:00

                Bola tichá noc, ktorú rušil len po diaľnici idúci autobus, ktorý riadil Mike šiel pomaly za autom pred nimi, kde sedel Travis a Chris. Za autobusom sa pomaly tiahol Ford, ktorý šoféroval Troy. V autobuse bola rušná vrava a všetci sa zhovárali, či urobili dobre, že s nimi šli. Všetci sa zhodli, že to bolo správne a najmä dôverovali Mikovmu rozhodnutiu.

                Odkedy vyrazili z miesta, kde sa spoznali s Travisom a Chrisom, prešla pol hodina a pred nimi sa objavil obrovský päť metrový múr z betónu. Auto pred Mikom spomalilo, preto stupil na brzdu a všetkými v autobuse zakývalo. Po pár sekundách prišli pred vysokú bránu, ktorá podľa nápisu nad ňou merala päť metrov, čiže múr musel mať o niečo viac. Brána sa otvorila a vozidlá vošli dnu.

                Vošli za betónový múr a ocitli sa na rovnej pláni. Mike tomu nerozumel. Načo postavili múr okolo ničoho?, pomyslel si Mike a nechápavo pokrútil hlavou. Potom pochopil, lebo po kilometri voľnej plochy sa objavili domy. Niektoré sa ešte len stavali, ale väčšina tam už bola postavená. Zišli z diaľnice na rovnú zem a tam zastali asi päťdesiat metrov od domov. Travis a Chris vystúpili a naznačili Mikovi a ostatným aby vystúpili aj oni. Keď vystúpili Travis prišiel ku Mikovi a chytil ho za plece a rukou mávol smerom k domom. „Čo na to povieš? Ten múr nám trval najdlhšie ale tristo práceschopných mužov a štyristo šikovných žien to stihlo za dva dni.“ Mike opäť pokrútil hlavou. „Úžasné. Nenachádzam slov. Len neviem pochopiť, odkiaľ máte toľko štrku, cementu, vody a jedla.“ Travis sa zasmial. „Seatlle.“ „Odtiaľ?“ „Áno. Tam sú naši ďalší ľudia. Dokopy ich je asi päťsto. Opravili plot okolo miesta, odkiaľ do Seatllu tečie voda. Dovážame ju v obrovských cisternách. Aj preto máme takú vysokú vstupnú bránu. Ďalej máme kopu zbraní. Presne asi jedenásťtisíc štyristotridsaťdeväť. Väčšina z armádneho skladu v Seatlle, ale veľa ich je aj z nelegálnych obchodov po meste a z policajných staníc a tak ďalej. Nábojov máme neskutočne veľa, tipujem tak vyše milióna, čiže sme super zásobovaní na boj proti zombie. Toto všetko, čo tu vidíš, je staré len päť dní. Bývanie ešte bohužiaľ nemáte, ale pozemok vám nejaký odčleníme a vy všetci budete musieť žiť spolu. Musíme šetriť miestom. Je dosť pravdepodobné, že naši v Seatlle našli preživších. Už nám takto zo Seatllu poslali asi päťdesiat ľudí a to len na päť krát. Snáď vám v budúcnosti nebude vadiť nadstavovanie a noví susedia, pretože fakt musíme šetriť miestom a stavať do výšky. Mimochodom pred pár sekundami nám zavolali ľudia zo Seatllu a povedali nám, že kompletne odstavili vodovody okrem toho, čo mieri do Pendletonu.“ Mike ostal ohromený. „Takže idete vykopať kilometre vodného potrubia až sem?“ Travis sa zaškľabil. „To bude luxus, však?“ „Tak to teda áno. Čo bude ďalej? Nemali sme sa stretnúť s Vaším vedúcim?“ „Máš pravdu, Mike. Poďte tadiaľto.“

                Mike a ostatní nasledovali Travisa temnými ulicami novovybudovaného mestečka. Po minúte kráčania prišli pred masívnu budovu, ktorá mala dokončené len prvé poschodie a to druhé bolo len polovične dokončené. „Toto je niečo ako radnica?“ opýtal sa Mike. „Dalo by sa to tak nazvať,“ odvetil Travis, zasmial sa a otvoril provizórne drevené dvere na budove a vošli dnu.

                Ocitli sa v zaprášenej hale a postupovali rovno, do ďalších dverí. Keď nimi prešli, ocitli sa v slušne zariadenej miestnosti, ktorá však bola stále nedokončená a voňala novotou. „Predpokladám, že všetok ten nábytok je zo Seatllu,“ poznamenal Mike a Travis mu pritakal. Podišli ku stolu, za ktorým sedel starší muž, otočený chrbtom ku nim. Travis povedal Mikovi a ostatným, nech počkajú kus ďalej a podišiel ku stolu. „Pane, hlási sa Vám Travis McKennedy, hľadač číslo dva. Oznamujem Vám, že sme našli ôsmych preživších. Priviedol som ich za Vami, tak, ako ste mi rozkázali,“ povedal Travis. Muž na stoličke si odkašľal a otočil sa. Keď sa Mikovi stretol pohľad z neznámym mužom, celým telom mu prebehli zimomriavky. Muž mal krížom cez tvár tri široké jazvy, ktoré vyzerali, ako by ho poškriabal tiger. Mal krátke čierne vlasy, no kde-tu sa našlo pár šedín. Bol silný a svalnatý. Bolo vidno, že tu udržiaval morálku a že ho ľudia počúvali. Jednoducho z neho bolo cítiť rešpekt.

                Muž si skupinku premeral skúmavým pohľadom a najdlhšie skúmal Mika. Travis si to všimol a niečo pribehol pošeptať veliteľovi. Ten sa zatváril prekvapene a prikývol. „Ďakujem, vojak Travis. Môžeš ísť,“ povedal veliteľ a Travis sa poďakoval a odišiel. Keď sa za ním zabuchli dvere a v miestnosti ostal len veliteľ a Mikova skupinka, nachvíľu tam zavládla divná atmosféra. Ako prvý prerušil ticho veliteľ. „Kam ste mali namierené, keď ste stáli autobusom pri tom odpočívadle?“ Odpovedal mu Jack. „Čakali sme na nášho kamaráta Mika.“ Jack na Mika ukázal prstom, aby veliteľ vedel, kto je Mike. „Neboj sa. Travis mi o ňom povedal pekné zvesti. To, čo videl na tej pumpe bola pravda?“ Otočil sa ku Mikovi. „Podľa toho, čo Vám povedal, pane.“ Muž sa zasmial. „Si slušný a vychovaný človek. To mi povedal tiež a ako vidím, je to pravda. Ďalej mi povedal, že si vlastnoručne rozbil vyše dvadsať banditov. Je to pravda?“ Mike sa zatváril previnilo. „No... Ako sa to myslíte, že rozbil?“ Muž sa zasmial. „Myslím to tak, že si sa sám dokázal vyrovnať dvadsiatim mužom a pomocou improvizácie si ich všetkých pozabíjal alebo zranil.“ „Je to pravda, aj keď si myslím, že by som sa tým nemusel chváliť.“ „Nemusel chváliť?! Si jedinečný, tým sa treba chváliť! Rád by som s teba spravil svoju pravú ruku, ak nie si proti. Si skvelý vojak, Mike. Budeš sa nám pri výbojoch a ostatných veciach veľmi hodiť. Takisto som počul že aj Jack a Troy sú veľmi schopní. Preto by som ich dvoch chcel ako najvyšších veliteľov. Ďalej by som si prial, aby doktor alebo profesor Mark bol pri všetkých našich výskumoch, ktoré uskutočňujeme zatiaľ v provizórnej miestnosti, ale časom to presunieme do osobitnej budovy. Mark, budete mať za úlohu učiť sa a skúmať. Myslíte si, že to zvládnete?“ Markovi sa rozjasnila tvár. „Samozrejme, pane.“ Muž sa usmial. „Som veľmi rád, Mark. Ďalej Charlie, Nicol a Martina, správne?“ Vymenovaní traja prikývli. „Vy traja by ste mohli zatiaľ pomáhať ostatným pri práci a po čase vám všetkým pridelíme určitú prácu. Zatiaľ jej však je najviac na stavbách a pri výbojoch. Súhlasíte?“ Všetci prikývli. „Pane, môžem otázku?“ opýtal sa Mike. „Iste.“ „Čo bude so mnou, pane? Povedali ste, že som alebo budem, skvelý vojak, ale nepovedali ste mi, že čo o mnou zamýšľate.“ Muž sám pre seba prikývol. „To je pravda. Nechával som si to na koniec, pretože som to chcel s tebou prediskutovať osamote, ak ostatní nemajú nič proti.“ Nik nenamietal a teda všetci odišli.

                Keď veliteľ s Mikom ostali o samote, veliteľ spustil : „Zabudol som sa vám všetkým predstaviť.“ Mike sa začudoval. „To nevadí, pane. Určite budeme o vás a vašom mene veľa počuť.“ „Volám sa Daniel Gregory a som veliteľ našej kolónie.“ Podali si ruky. „Ja sa volám Mike Trent a som muž so stále neznámou prácou.“ Veliteľ sa uškrnul. „Mike môžeš mi hovoriť Danny a už ma nemusíš oslovovať “pane“. Mám pre teba jednu špeciálnu úlohu. Chcem pešky preskúmavať územie ale nemám na to dosť skúsených ľudí. Preto by som bol rád, keby si vycvičil päťdesiat mužov, ktorých si sám vyberieš. O mesiac usporiadam turnaj v súbojoch jedna na jedna. Ty sa budeš prizerať a vyberieš päťdesiatich mužov s tým najväčším potenciálom a skúsenosťami. Potom ich budeš cvičiť na boj proti zombie, ale aj na boj jedna na jedna, naučíš ich ovládať zbrane a pripravíš ich na svet tam vonku. Vytvoríš svoj tým Delta. Súhlasíš?“ Mike nevedel prečo, ale bol šťastný, že vychytal takúto super úlohu. „Samozrejme, že súhlasím, Danny.“

                Po tomto rozhovore Mike vedel, že sú všetci v bezpečí a že si vybral dobre, keď sem chcel ísť. Túto noc mali všetci prespať v stanoch a ďalší mesiac mali všetci urputne pracovať na výstavbe v kolónii. Všetci boli šťastní a všetci si navzájom dobre rozumeli. Začína im všetkým svitať na dobré časy...