Nadpis

23. Objav a boj

5.7.2012

17:45

                Mesiace výcviku však vojakom pomohli. Vojaci boli schopní pohotovo zareagovať a odraziť útok zombie. Rýchlo utvorili kruh a zabíjali ich hlava-nehlava. Mike sa na nich mohol spoľahnúť, pretože ich sám cvičil a vedel, čo od nich môže očakávať. Tým Delta si zo zombie poradili za minútu a nikto z nich sa nezranil. Po bitke boli všetci napätí a mierne zadýchaní. „Poďme odtiaľto preč,“ zavelil Mike a pohli sa. Za sebou nechali len stovku mŕtvych tiel a prašnú cestu premočenú od krvy.

18:00

                Po pätnástich minútach konečne dorazili ku jazeru. Mike si kľakol ku hladine a nabral si vodu do rúk. Vyzerala byť čistá, ale nemohli si byť istí. Preto prikázal štyrom vojakom, aby naplnili štyri fľaše vodou a dali ich do ruksaku a v kolónii vedci spravia základnú analýzu, či je voda v poriadku. „Môžeme ísť naspäť. Už sa pomaly zatiahne obloha.“ Vojaci prikývli, zoradili sa a nasledovali Mika naspäť do kolónie.

18:27

                Tým Delta zastal na mieste, kde zabili stovku zombie. Z nejakého nepochopiteľného dôvodu tu nebolo ani jedno mŕtve telo. Obrovský krvavý fľak bol už hnedej farby no vďaka nemu Mike pochopil, čo sa stalo. „Čo sa tu stalo, pane?“ opýtal sa jeden z vojakov. „Niekto tie telá odtiahol. Ale nebol to nikto z našich. Povedz ostatným, nech sa pripravia na boj, pretože tu nie sme sami.“ Muž prikývol a v momente bol tým Delta plne vyzbrojený a pripravený na ďalšiu bitku. „Vidíte tie stopy v prachu?“ Všetci prikývli. „Tým smerom odtiahli telá, čiže tam by aj mali byť. Môžu byť aj za nami, tak sa desiati otočte dozadu, aby nás neprekvapili. Ďalej budeme postupovať tak, že ja a ďalší traja pôjdeme preskúmať miesto, kde by mohli byť tie telá. Pôjdeme do kukurice a ak neprídeme do polhodiny a nič sa nestane pôjdete do kolónie a všetko im oznámite. To by sa nemalo stať, ale musíme byť pripravený na všetko. Nejaké otázky?“ Vojaci boli tak ticho, že bolo počuť poryvy vetra. „Dobre teda. Ty, ty a ty. Pôjdete so mnou,“ povedal Mike a ukázal na troch mužov.  Tí prikývli a šli s ním na kraj cesty. Kývli ostatým na rozlúčku a vliezli do kukurice.

                „Hlavne buďme pokope a potichu,“ zašepkal Mike a prikrčeným krokom postupoval vopred. Odrazu zastal. „Čo sa deje, pane?“ „Podo mnou sú vnútornosti,“ povedal Mike a prekročil rozťahané črevá ležiace na zemi, z ktorých vytŕčalo niečo krvavo-hnedastej farby. Muži nasucho preglgli a nasledovali ho. Čím viac postupovali, tým viac roztrhaných tiel našli. Zrejme to spravila nejaká divá zver, ktorá sa zatúlala do kukurice. Postupovali asi minútu a potom narazili na obrovskú dieru v zemi. Bol to skôr tunel. Cesta dole nebola strmá, práveže bola tak akurát. „Kto si stavia podobné nory?“ opýtal sa jeden vojak. „O ničom takomto neviem. Buď je to obrí krtko alebo húsenica. To bol žart,“ dodal Mike keď videl pochybovačné výrazy na tvárach vojakov. „Pôjdeme dnu, ale nemám s toho dobrý pocit. Jeden z vás pôjde naspäť a privolá ostatných. Nech sem dobehnú čo najrýchlejšie. Všetci počkáte vonku. My traja pôjdeme dnu. Ak sa nevrátime do hodiny, choďte preč. Rozumiete?“ Muži prikývli a jeden hneď odbehol preč. Mike a dvaja vojaci sa teda pobrali do záhadného tunela.

                Tunel bol dlhý. Mike nevedel, koľko prešli, ale mal pocit, akoby kráčali celú večnosť pokým klesanie skončilo. Ocitli sa pred vchodom bez dverí. Mike potichu dobehol ku vchodu a nakukol dnu. Dnu bola tma, ale aj tak uvidel pohyb. Asi päť metrov od vchodu sa pohol chvost. Keď sa pozrel lepšie, uvidel ozrutnú dvojmetrovú obludu. Podobala sa na obrovského jaštera skríženého z človekom. Mala šedé šupiny, ktoré museli byť tvrdé. Teda aspoň podľa Mikovho úsudku. Vtom začul zvuk. Znelo to, ako by si tie tvory niečo rozprávali, ale nevedel čo, lebo chrčali. Muži za Mikom boli celý bez seba. Nevedeli čo si o tom všetkom myslieť, ale netreba im to mať za zlé. Dokonca aj sám Mike bol z toho všetkého v pomykove. „Zaútočíme?“ zašepkal jeden vojak. „To asi ťažko, je ich tam príliš veľa. Jaštery nežijú vo veľkých skupinách, ale mám zlý pocit, že práve tieto áno. Sú to nejaké mutanty. Zombie vírus zmutoval a vytvoril nový druh. Ak by zaútočili, všetci by sme boli mŕtvy. Musíme sa zdekovať a to čo najskôr.“ Nikto nenamietal a potichu vyrazili von. Smerom hore Mike odhadol dĺžku tunela na tristo metrov.  Potichu prejsť tristo metrov do kopca bude fuška. Pričupili sa a pomaly postupovali hore. Keď boli takmer na vrchole, jeden z vojakov silno zabral nohou a spustil do tunela asi päť skaliek vo veľkosti štrku. „Opatrne,“ napomenul ho Mike a vyšiel z tunela. Zrazu sa však z tunela ozval obrovský rev a začala sa triasť zem. Príšery to začuli. „Tým pádom vírus nie len zmutoval DNA, ale ho aj obrovsky posilnil. Toto bude prelomová vojna týmu Delta,“ pomyslel si Mike a ozlomkrky sa rozutekal spolu s dvomi vojakmi.

                „Otočte sa a utekajte!“ zareval Mike, keď videl, ako ostatní dobiehajú ku tunelu. Na prekvapenie ho poslúchli a pridali na plné obrátky. O pár sekúnd dobehli na cestu a tam zastavili. Trasenie ustálo, už ich asi neprenasledovali. Postavili sa do kruhu a Mike sa postavil čelom ku miestu, odkiaľ príšery mohli dobehnúť.

                Čakali asi minútu a potom kukurica zašramotila. Vynorila sa prvá príšera. Za ňou ďalšia a ďalšia. Pomaly okolo nich utvorili kruh a nakoniec z kukurice vyšla obrovská tmavošedá príšera. Bol to asi ich vodca. Príšery sa prikrčili a už-už sa chystali zaútočiť no ich vodca zavrčal a všetci prestali. O krok cúvli a pustili ho dopredu. Vodca prešiel dopredu a zareval na Mika. Tým mu asi naznačoval, že s ním chce bojovať. „Chceš, aby som s tebou bojoval?“ opýtal sa Mike a príšera mierne zavrčala na znak súhlasu, akoby mu rozumela. „Tým presuňte sa vedľa, potrebujem priestor.“ Vojaci boli totálne bez seba. Napriek tomu však Mika poslúchli a po ceste prešli tridsať metrov doľava. Príšery sa im podali a zoskupili sa pri ceste z tej strany, odkiaľ vyliezli. Mike a vodca príšer sa na seba pozreli a potom ostatné príšery zarevali. Boj sa začal!

                Vodca rýchlo vyrazil a narazil do Mika. Ten pocítil silný náraz a odletel tri metre dozadu. Keď dopadol, cítil, ako sa doudieral. Vytiahol nože a zaujal bojový postoj. „Ak mám umrieť, tak nie ako zbabelec a svojho súpera aspoň zraním!“ pomyslel si. Vodca nepokojne zakrúžil a opäť vyrazil oproti Mikovi. Ten však vystrel ruky pred seba a vodca narazil hruďou rovno na špičky oboch nožov. Ozvalo sa chrapnutie, no vodca sa od Mika hneď vzdialil a začal okolo neho krúžiť. Mike zistil, že sa mu na oboch nožoch polámali špičky. Až potom, keď vodca začal krúžiť si Mike všimol, že pod krkom má len malé šupinky. To bude asi jeho zraniteľné miesto. Ale ako ho prinútiť zdvihnúť hlavu? Na otázku nenašiel odpoveď, lebo vodca opäť zaútočil. Zdvihol pravú ruku, vytasil pazúry a mocne sa s ňou zahnal. Mike stihol len uskočiť, ale keď ho pazúry zasiahli, pocítil ostrú bolesť v bruchu a teplo. Pazúry mu preťali oblečenie, kožu a svalstvo a z brucha mu na zem vyšpľachla krv. Vojaci zhíkli, príšery zarevali. Mike mal na bruchu hlbokú, dvadsať centimetrov dlhú ranu, z ktorej mu rýchlo tiekla krv. Mike si z nohavíc vytiahol starú handru a priložil si ju na ranu a tak mocne na ňu pritlačil, až od bolesti zavrčal. Príšery opäť zarevali a vodca sa začal popred nich víťazoslávne prechádzať. Mikovi sa začalo zahmlievať pred očami. Dlho nebol na odbere krvy a na zmenu krvy v obehu nebol zvyknutý. Zakrútila sa mu hlava a kľakol si na zem. Keď to vodca videl, ešte viac sa začal naparovať a predvádzať a daroval tak Mikovi čas, aby si na to zvykol. Mike nepovoľoval tlak na starú handru a mocne si držal ranu. Pomaly cítil, že krv prestáva tiecť tak rýchlo a zrak sa mu napravuje do normálu. Jednou rukou si však stále bude musieť  držať handru a šanca, že netvora skolí jednou rukou je takmer nulová. Ale čo iné mu ostáva? Mike sa chopil jedného noža a vstal. „Poď ty mrcha!“ zareval a odpľul si smerom k vodcovi. Ten zareval a prudko sa naňho rozbehol. Mike mal plán. Strhol si handru z rany a hodil ju smerom nad vodcu. Mike si všimol ako na moment zdvihol hlavu, lebo handru zaregistroval. Mikovi stačil len ten moment a silno mu zabodol nôž do tenulinkých šupiniek pod krkom. Vodca zareval a na Mika vyšpľachla krv. Reval ešte desať sekúnd a potom zomrel. Uvoľnilo sa mu všetko svalstvo a vytrepal sa na zem. Mike sa na zemi odkotúľal z miesta, kam by telo dopadlo a ostal ležať na chrbte. Rýchlo dýchal a bol na pokraji smrti, ale zvíťazil...