Nadpis

26. Scraxovia a ľudia pokope?

6.7.2012

06:30

                Mike kráčal aj s piatimi Scraxmi po ceste, ktorá bola len kilometer pred kolóniou. „Dáte nám vedieť, kedy máme zasiahnuť, pane?“ „Ak to bude nutné, tak áno. Ak nie a veliteľ Danny sa podvolí podobrotky, zavolám vás, ale pôjdete popred bránu, aby všetci videli, že nie ste hrozba.“ Scraxovia prikývli a odišli do lesa. Mike sa zatiaľ dostal ku múru. Cez ten sa prešvihol rýchlym skokom a keď dopadol na druhej strane, tak omylom na seba upozornil dvoch vojakov. Tí sa síce otočili, ale Mikovi sa ako-tak podarilo utiecť za roh najbližšej budovy. Už len päťsto metrov. Mike nabehol do šprintu a preletel do nemocnice. Prešiel na stranu, kde mal okno a pomaly začal liezť hore, pričom sa stále obzeral, či ho niekto nevidí. Keď bol pri okne, jemne ho pazúrom nadvihol a potichu otvoril. Vliezol dnu do izby a zavrel ho. Myslel si, že je všetko v poriadku, no zrazu začul kroky na chodbe pred jeho izbou. Rozbehol sa a skočil na svoju posteľ, zalepil si na brucho starý zakrvavený obväz  a zakryl sa perinou. Dvere jeho izby sa po pár sekundách otvorili.

                „Už si hore? Dobré ráno, Mike,“ srdečne povedal Danny, ktorého sprevádzal Jack, Troy a doktor. „Aj vám všetkým dobré ránko,“ odvetil Mike a usmial sa. „Aj napriek bolesti si stále usmievavý a v dobrej nálade.“ Mike pokrčil plecami. „Nuž, taký som.“ Chvíľu sa všetci spolu smiali, no potom sa Mike posadil. „Čo to robíte?“ prekvapene zjačal doktor a dobehol ku lôžku. „Potrebujem prechádzku.“ „Povedal som vám, aby ste mesiac ležali.“ „Nedomysleli ste to. Kebyže mesiac ležím, ochablo by mi svalstvo. Nebolí ma to, takže môžem chodiť.“ Doktor si len odkašľal a nenamietal. Mike sa postavil a prešiel ku Dannymu. „Nie si nejako vyšší?“ Mike sa len usmial a povedal : „To je len zdanie, Danny. Vždy som bol vyšší ako ty.“ Potom sa však zastarel doktor. „Naozaj ste vyšší ako ste boli. Keď si pamätám, mali ste 186 centimetrov a teraz meriate minimálne 190.“ „Mike, je tu niečo o čom by som mal vedieť?“ opýtal sa Danny a zovrel Mikovi ruku. „Áno, je.“ „Tak?“ „Moment.“ Mike sa odlepil od Dannyho a prešiel ku oknu, kde ho mohli všetci vidieť. Začal si odliepať obväz, no doktor zaprotestoval. „Čo to robíte...?“ „Držte hubu a láskavo odo mňa ustúpte.“ Doktor rýchlo ustúpil a všetci sledovali ako si Mike dáva obväz dole. Všetci vytreštili oči, keď uvideli, že Mikova rana je zocelená a na tele má len jazvu, ktorá vyzerala, akoby ju už mal strašne dlho. „Ako?“ „Nezaútočil na mňa aligátor.“ „Mne to bolo hneď jasné,“ poznamenal doktor. „A čo to teda bolo?“ nechápavo sa opýtal Danny a prekrížil si ruky na hrudi. „Bol to Scrax.“ „Čo prosím?“ „Bol to Scrax. Niečo ako obrovský jašter, ktorý sa mierne podobá na človeka, no chodí po štyroch a stavbu tela má podobnú ako vlk. Má hrubánske šupiny, ktoré sú hrubé minimálne tri centimetre. Telo meria asi tak dva metre. Chvost má dlhý jeden meter, podobný ako jašter, lenže na ňom má najtvrdšiu kožu a dokáže ním útočiť. Zuby má dlhé štyri centimetre, pazúry dlhé šesť centimetrov. Ich hlas, alebo rev, znie akoby ste počuli leva, ktorý má omnoho hlasnejší a hrozivejší rev. Dokážu rozprávať a každý má nejakú osobnosť. Pre nás už nie sú hrozbou.“ Chvíľu bolo ticho, no potom Danny povedal : „Chceš mi povedať, že vírus nejako zmutoval a vytvoril novú rasu? A ty si jedným z nich a za chvíľu sa premeníš na jaštera čo vyzerá ako vlk, či ako to bolo?“ Mike povzdychol. „Keď ma dôstojník Scraxov poškriabal, vpustil do mňa látku ktorá sa dostane človeku do DNA a je to len na človeku, či DNA jeho telo prijme alebo nie. Ak nie, človek umrie, ak áno, bude taký ako ja.“ „A to je?“ „Silnejší, než predtým.“ Opäť nastalo hrobové ticho, ktoré prerušovalo len štebotanie vtákov z diaľky a šum spoza dverí. „Máš nejaký dôkaz?“ „Mám, ale sem ich nezavolám. Pôjdeme pred kolóniu.“ Danny pokrútil hlavou. „Určite nie. Našijete na nás nejaký lacný trik.“ „Myslíš si, že som taký idiot, alebo slaboch? Keby som chcel, už by ste boli väčšina dávno mŕtva. Proste mi ver a poď so mnou. Pôjdeš len ty, Jack a Troy.“ Danny chvíľu rozmýšľal a potom prikývol. „Fajn. Ale ak sa niečo udeje, ver tomu, že ja to prežijem, nájdem tých Scraxov a pozabíjam ich jedného po druhom.“ „Prečo mi pripomínaš samého seba?“ opýtal sa Mike a spolu s Dannym sa rozrehotali na plné hrdlo. Mike sa obliekol, vyzbrojil a potom mohli vyraziť.

                O pol hodinu stál Mike, Danny, Jack a Troy pred bránami kolónie. „Kadiaľ, Mike?“ Trošku preč z dohľadu strelcov na hradbách. Mike ich teda odtiahol kus na západ smerom ku jazeru. Prešli asi tak kilometer, kde Mike prednedávnom stál s piatimi Scraxmi. „Tu?“ „Áno. Teraz sa nezľaknite a neurobte nič neočakávané.“ Všetci prikývli a Mike zareval. Jeho rev sa ozýval okolím a prilákal pozornosť nie len Scraxov, ale aj zombie. Z juhozápadu sa na nich valila masa minimálne tisíc zombie. „Toto bol tvoj plán?“ „Nebojte sa.“ O sekundu na to sa z lesu vyrútili piati Scraxovia, ktorí ponad nich všetkých preskočili a rútili sa oproti halde zombie. To čo nastalo nečakal nikto z nich, vrátane Mika. Scraxovia hravo začali zabíjať zombie pomocou svojich pazúrov a netrvalo dlho a počet zombie začal rapídne klesať. „Ospravedlňte ma,“ povedal Mike a rozbehol sa Scraxom na pomoc. Ostatní len nemo sledovali akciu, ktorá vyzerala ako z nejakého sci-fi filmu. Mike konečne mohol otestovať svoju silu. Vytiahol svoje dva nože a rozbehol sa cez stred masy zombie. Ruky si dal vedľa tela, aby ich zaprel a nože dal približne do výšky ich hláv. Ako bežal, presekával ich jednu za druhou. Zabil ich možno sedemdesiat za tridsať sekúnd, čo bolo úžasné, no potom sa naňho nalepili a bolo ich priveľa. Jeden Mika uhryzol do ruky a vytrhol mu z ruky kus mäsa a svalov. Poriadne to zabolelo, Mike zareval a dlhým skokom sa stiahol. „Oni ťa uhryzli!“ zareval Jack. „Nemôžem sa premeniť. DNA Scraxov to nedovoľuje. Čo chvíľa sa uzdravím, nebojte sa. Teraz ich treba pozabíjať. Mike teda zvolil defenzívnejšiu taktiku a úplne mu stačilo keď zabil asi tak šesťdesiat za minútu. „Toto je šialené,“ poznamenal Troy popri sledovaní nerovnej bitky, ktorá onedlho skončila v prospech Mika a Scraxov. Keď padol posledný zombie, Mike a piati Scraxovia za ním podišli pred Dannyho.

                „Danny, toto sú Scraxovia.“ Danny začal doslova pohľadom hypnotizovať jedného zo Scraxov. „Pane, budete ma hypnotizovať dlho, alebo si ma len obzriete?“ Scraxova reakcia rozosmiala nie len Mika, Troya a Jacka, ale dokonca aj Dannyho. „Nie, pardon. Môžem si ťa... teda... vás obzrieť?“ Scrax prikývol a Danny začal obchádzať okolo Scraxa a pozorne si ho prehliadal. „Mohol by som skúsiť tvrdosť vašich šupín?“ „Nemusíte mi vykať a áno, môžete.“ Danny sa usmial a dotkol sa jeho šupín. Na dotyk boli veľmi drapľavé a bolo z nich cítiť, že sú strašne tvrdé a hrubé. Keď Danny skončil postavil sa oproti Mikovi a Scraxom a povedal : „Vyzerá to tak, že máme nové posily.“ „Áno, vyzerá to tak. Máme však na teba jednu prosbu, Danny.“ „A to akú?“ „Neuvoľnil by si pre Scraxov sto metrov štvorcových zeme pri bráne?“ „A to už načo?“ „Nuž.. Scraxovia majú brloh neďaleko jazera, kde ma ich veliteľ prepadol. Bolo to len v sebaobrane a preto, že sme sa dostali až príliš blízko ich tunela. Bola to moja vina. To ti porozprávam neskôr. Teraz nás však zaujíma, či by sme nemohli ubytovať Scraxov v kolónii.“ „Myslíš, že by s tým kolonisti súhlasili? Báli by sa ich, lebo ešte nevieme čo od nich čakať.“ „To je síce pravda Danny, ale viem, že nič neurobia. Som ich nadriadený. Bol by som rád, keby si nám to povolil. Kolónia by tak získala neskutočne silného spojenca a obrovskú vojenskú silu. Ak by si chcel, môžeš navštíviť brloh Scraxov a ja a Amy ti všetko dopodrobna vysvetlíme.“ „Kto je Amy?“ „Amy je niekto ako ja. Niekto, koho telo dokázalo aplikovať DNA Scraxov a prežiť a aktivovať určité schopnosti.“ „Je to ťažké rozhodnutie. Preto naozaj potrebujem vedieť viac a rád by som teda navštívil ten brloh, spolu s Troyom a Jackom.“ „Veľmi radi vás medzi sebou privítame, páni,“ povedal jeden zo Scraxov a podišiel ku Dannymu a kľakol si. „To znamená, že mu máš vyliezť na chrbát, Danny,“ povedal Mike a usmieval sa ako sa Danny začal teperiť na Scraxa. Keď sa všetci okrem Mika usadili na svojho Scraxa, Mike povedal : „Teraz vás odnesú pred ich brloh. Pripravte sa, že to bude rýchla jazda.“ Ako náhle Mike dohovoril, vyrazili...