Nadpis

27. Noví priatelia

6.7.2012

07:30

                Keď dorazili pred brloh, všetci zosadli. Mike ich zaviedol dnu, kde sa mali stretnúť s Amy. Cestou do jej kancelárie návštevníci narazili na masy Scraxov. Všetci prekvapene odstupovali z cesty, aby mohol Mike s ostatnými prejsť. Ako náhle prišli pred dvere kancelárie, Mike vošiel dnu ako prvý. Ostaní čakali von, no o chvíľu vyšiel a oznámil im, že ich Amy prijme. Všetci teda vošli dnu a vysvetľovanie sa začalo.

                Amy im v krátkosti vysvetlila všetky podrobností, ktoré sa týkali Scraxov a toho, že by sa chceli presťahovať do kolónie.  Mike im potom vysvetli všetko ohľadom jeho vývinu a že zombie mu z ruky odhryzol len preto, lebo ešte nie je úplne vyvinutý a jeho koža ešte nie je až taká hrubá. Trvalo to asi dve hodiny, kým Dannymu všetko vysvetlili a potom nastalo hrobové ticho, lebo sa čakalo na jeho rozhodnutie. Dokonca aj Scraxovia v hale prestali loziť hore-dole, nastražili uši a čakali na jeho odpoveď. Danny sa zhlboka nadýchol a povedal : „No, takže... Chcete len sto metrov štvorcových? Mike, vieš ty vôbec, koľko je sto metrov štvorcových?“ Mike pokrútil hlavou a poškrabal sa na krku. „Úprimne, toto neviem odhadnúť.“ Danny sa usmial. Vyčlením vám tritisíc metrov štvorcových zeme, čo je celkom slušne veľký pozemok. Tam by ste mohli vtrepať aj dva tunely a možno aj nejakú budovu, čo ty na to?“ Mikovu odpoveď nezačul, lebo sa Scraxovia od radosti rozkričali na plné hrdlo. Danny sa usmial. „Fajn. Hneď ťa odvezieme naspäť  a začneme na tom pracovať.“ „No dobre, Mike. Najprv sa však musia zoznámiť s kolonistami. Poďme teda naspäť.“ Mike prikývol a hneď všetko zorganizoval. Zobral tisícku Scraxov, ktorí by mali hĺbiť tunely a vyrazili do kolónie.

09:45

                Dorazili pred brány kolónie. V kolónii sa zval poplach, pretože pred kolóniou sa zjavil Mike, Danny, Jack, Troy a jeden Scrax. Na múr sa postavili sniperi a mierili naňho. „Pane, za vami je mutant, máme ho zastreliť?“ „Odložte zbrane, hlupáci! Nedošlo vám, že keď je vedľa mňa tak je tu asi so mnou? Otvorte bránu!“ Muži ostali v pomykove. „To by sme asi nemali urobiť, nemôžeme ho len tak vpustiť do kolónie.“ Danny pokrútil hlavou a chcel niečo povedať no Scrax ho chytil za ruku. „Skúsim to ja, ak smiem.“ Danny nemal žiadne námietky a pustil ho. Scrax prešiel na čelo skupiny a sadol si na zem, pričom vyzeral ako obrí vlk. „Keby sme vás chceli zabiť, urobili by sme to už dávno. Pamätáte sa na zranenie vášho veliteľa Mika?“ Muž zakýval hlavou a silnejšie zovrel zbraň. „To zranenie mu spôsobil náš dôstojník, pričom mu do rany vpustil naše DNA. Je teraz jedným z nás. Ja dokážem preskočiť múr, on to dokáže ešte lepšie. Stal sa s neho vyvinutejší druh a je aj naším veliteľom. Chceme vás ochraňovať a spolu s vami nažívať, tak nás prosím pustite dnu. Ak mi neveríte, budeme musieť preskočiť múr.“ „Vyhrážaš sa mi? Ako sa..“ vojak nestihol dopovedať, pretože za jeho chrbtom stál druhý Scrax, ktorého si nikto nevšimol prichádzať. Položil mu obriu ruku na plece a povedal : „Vidno, že sa nás bojíš, ale neodsudzuj nás len podľa vzhľadu. Aj my máme srdce.“ Vojak nasucho preglgol a spustil zbraň a rozplakal sa. „Pardon, pane a aj vy ostatní. Som zbabelec.“ „Nie si. Len ťa to vyviedlo z chodu. Choď si odpočinúť, máš na tri dni voľno.“ „Ďakujem,“ zamrmlal vojak a odšuchtal sa dole schodmi a prikázal ostatným otvoriť bránu. Keď sa brána otvorila, skupina vošla dnu. Danny jednému vojakovi povedal, aby sem priviedol komplet celú kolóniu do pol hodiny. A tak sa aj stalo.

                O pol hodinu stáli všetci kolonisti na konci kolónii pri poslednej budove a prižmúrene pozerali na skupinku ľudí, ktorá oproti nim stála. „Kto je to?“ „Čo tu chcú?“ Bežné otázky... Danny vysadol na Scraxa a ten ho doviezol až pred nich. Mike tam dobehol a ostatní šli pomalým krokom. „Čo to preboha bolo a čo je toto stvorenie?“ vykríkol jeden a od hrôzy až cúvol. Danny zosadol a hneď k tomu kolonistovi podišiel. „Ak sa k nemu nebudeš správať s úctou, prikážem mu, nech ti rozpára brucho až po hrdlo ty pankhárt.“ Kolonisti boli prekvapení. „Sú tu na to, aby nás chránili, ešte to nikomu nedošlo?! Nie sú pre nás hrozbou a Mike je ich veliteľ a ponúkol mi, či by tu nemohli bývať. Pri bráne im uvoľníme tritisíc metrov štvorcových a tam si vykopú tunel a budú bývať pod zemou. Je ich okolo päťtisíc a teraz ich sem prišlo tisíc. Sú ešte vonká v lese, ale hneď sem prídu, aby sa s vami zoznámili a aby čo najskôr začali hĺbiť tie tunely. Oni boli ľudia, ale keď ich uhryzol zombie, stal sa z nich Scrax a nie zombie, pretože sa na nich nejako nalepilo DNA iného vírusu a oni ho dokázali prijať. Všetci tomu aspoň skrátene rozumiete?“ Všetci prikývli ale stále sa báli. Martina sledovala Mika, ktorý bol bez trička a brucho mal zacelené a ostala mu tam len jazva. „Čo sa ti to preboha stalo, Mike?“ opýtala sa v duchu sama seba. Potom sa obzrela napravo a všimla si skupinku dvadsiatich mladých báb, ktoré sa až príliš nechávali unášať Mikovým vyšportovaným telom a hrýzli si pery a chovali sa ako neandertálci a vkuse pišťali a rozprávali sa, aký je super.  Škoda, že tu nemám panvicu, pomyslela si a skúsila ich ignorovať. Mike zatiaľ ustúpil o sto krokov a zareval. Rev otriasol okolím a hneď na to sa na vrcholku múrikov zjavili Scraxovia. Neskutočne rýchlym tempom popreskakovali múr a dobehli sa za Mika zoradiť. Ľudia ako vyjavení sledovali na pohľad obrovskú armádu Scraxov, ktorí za Mikom poslušne stáli a že Mike dokáže tak hlasno revať a že aj on naozaj zmutoval. „Toto sú Scraxovia. Budú nás chrániť, ale je to len jedna pätina z toľkých, koľko ich naozaj je. Prosím, neodsudzujte ich podľa ich strašidelného výzoru, pretože to boli ľudia a vedia rozprávať. Nebojte sa ich pohladkať a prejavujte im úctu ako ste si doteraz prejavovali aj medzi sebou. Viem, že vám to potrvá, kým si na nich zvyknete ale to je normálne. Muži, ktorí chcú stále pracovať, môžu o dva týždne pomôcť Scraxom s úpravou vnútrajška ich nového brlohu. Bolo by to treba kus osvetliť, potiahneme tam elektriku, ktorej máme toľko, že by sme uživili ešte päťdesiat sedem kolónií. Je tu nejaký skúsený elektrikár?“ Desať mužov vo veku nad päťdesiat rokov vystúpilo z radu ľudí. „Fajn. Vy budete desiati a najmite si čo najviac ďalších elektrikárov a všetko, čo k tomu potrebujete. O dva týždne začínate. Máte moje povolenie, keby niečo. Máme tu nejakých mužov, ktorí by nám teraz pomohli s odvážaním zeminy? Upozorňujem, že to bude veľmi náročné.“ Vystúpilo asi dvesto mužov a desať žien. „Skvelé no teraz sa však musíte spoznať so Scraxmi, potom si choďte po fúriky.“ Trvalo hodinu, kým sa každý Scrax zvítal s každým kolonistom a ľudia nadobudli pocit istoty a bezpečia. Scraxovia sa kus pozabávali aj s ich deťmi, pomaly ich povozili a ľudia boli opäť šťastnejší a pod ochranou. Potom sa začali práce. Sto Scraxov začalo rýchlo hrabať ako prví a muži pomáhali tak, že s fúrikmi si stúpli vedľa kopy, Scrax sa hodil do kopy a vsunul im do fúrika zeminu a odvážali to skrz celou kolóniou až na koniec, kde spravili múr ale stále sa miesto nevyplnilo a zvažovalo sa to príliš dole a boli tam len základy ďalšieho činžiaku. Konečne sa v kolónii začalo niečo robiť a Mike bol rád, že sa ľudia prestali Scraxov báť hneď po tom, čo ich spoznali. Mike dokonca videl, ako sa väčšina ľudí so Scraxami popri práci rozpráva a či im netreba pomôcť. Bol to pekný pohľad. „Konečne má kolónia nových a silných priateľov a myslím si, že ak presvedčíme ďalších Scraxov, aby sa ku nám pridali, tak budeme takmer nepremožiteľní. Nejde mi o silu ale o úspešnosť. Scraxovia nám poskytujú výhodu vo všetkom. Môžeme ich poprosiť, aby nám vykopali tunel až do Seatllu a mali by to za týždeň. Tak sa môžeme spojiť so Scraxami s ďaleka a to by bola výhoda. Keby sa zjavili nejakí ďalší Scraxovia, ubytovali by sa pozdĺž cesty a pod zemou by sa vytvorila jedna obrovská civilizácia Scraxov, čo by bolo super. To sú však len plány,“ pomyslel si Mike a pustil sa do roboty. Popri tom však mierne rozmýšľal nad tým, aké by to naozaj bolo a ani sa nenazdal a našiel ho večer a všetko mal celkom pekne premyslené. „Keď bude vhodný čas, poviem to Dannymu,“ pomyslel si a išiel sa napiť.

                Takto sa Scraxovia a ľudia spriatelili a vyzerá to tak, že ich spolunažívanie bude pre oboch veľmi prospešné.