30. Cesta na sever
30. Cesta na sever
1.8.2012
07:00
Mike a jeho výprava už boli vychystaní na cestu ku najbližšiemu táboru neznámych Scraxov. Jack a Troy chceli ísť s ním, no Mike im povedal, že ich nechce ohroziť a nech si radšej pospia, keby sa to náhodou zvrtlo. Najprv s ním nesúhlasili, no po desiatich minútach presviedčania sa vzdali a šli naspäť domov. Mike bol rád, že sa ich to nemuselo týkať, pretože chcel ochrániť svojich priateľov.
Keď už bola výprava prichystaná, vybrali sa ku hlavnej bráne. Mike kývol hlavou chlapovi, ktorý to mal otváranie na starosti a brána sa otvorila. Scraxovia vyrazili za Mikom, ktorý ich viedol ďaleko na sever. Hneď, ako vyšli von, na nich vyletela hŕstka zombie, ktorá popadala na zem ako listy zo stromov na jeseň. Mike prešiel kilometer von a počul, ako sa za nimi zavrela brána. Vyrazili teda okolo kolónie na sever. Takmer celá kolónia im kývala z hradieb a vykrikovali im, nech sa im darí a podobné veci. Mike bol rád, že v kolónii panovala takáto atmosféra a morálka. Výprava posledný krát zakývala kolonistom na rozlúčku a Mike na čele sa rozbehol napred a ostatní Scraxovia ho nasledovali. Ich strastiplná púť sa začala.
Poklusom utekali asi štyri hodiny a Mike odhadoval, že prešli tak dvesto kilometrov. Nešli po ceste, ale priamočiaro k jazeru Baker Lake. Momentálne sa nachádzali pri jazere South Fork Tolt Reservoir. „Ešte nám treba dlho napredovať. Ak si udržíme tempo, za hodinu aj niečo by sme tam mali byť,“ povedal Mike a zabočil doprava, aby obišli jazero. „Ak sa chce niekto napiť, tak sa rýchlo napite a pokračujeme.“ Všetci Scraxovia sa vrhli do vody a nenásytne ju začali hltať. Aj Mikovi bolo nenormálne teplo tak sa hodil do vody a namiesto chvíle sa tam všetci chladili a zabávali vyše hodiny.
„Už by stačilo, bratia,“ smial sa Mike a na plytčine sa zabával s dvomi dôstojníkmi, ktorý sa ho snažili pretlačiť. Mike jedného dôstojníka mocne uchopil okolo hrude a odhodil ho meter do vzduchu a tri metre dozadu. Ostatní Scraxovia sa na tom zabávali a žasli nad Mikovou silou. Druhému dôstojníkovi Mike podkopol nohu a ten sa celý ponoril pod vodu. Keď sa vynoril, lapal po dychu a potom sa začal smiať. „Už ale fakt stačí, musíme vyraziť. Ešte nás čakajú dve hodiny cesty.“ Kým Scraxovia vyliezli z vody a pripravili sa na odchod ubehla pol hodina a konečne vyrazili. Osviežení, zabavení a pri sile kráčali napred vojne alebo napriek mierovej dohode.
Po ďalších hodinách putovania konečne uzreli brehy jazera. Mike zazrel cestu a za ňou bolo jazero. Mike všetkých pomaly viedol za cestu a tam začal rozdávať rozkazy. „Takže. Máme tu sedem dôstojníkov a päťsto pešiakov. Päť dôstojníkov a všetci pešiaci ostanete tu. Dvaja najlepší dôstojníci pôjdu so mnou a odprevadia ma tam. Sú to tí, s ktorými som sa pretláčal v jazere. Vy ostatní ostanete tu ako záloha. Keby uvideli, že za nimi ide päťsto Scraxov, asi by spanikárili a zaútočili by na nás. Neviem, koľko ich je presne, ale viem, že ten brloh je trikrát väčší ako ten náš, to znamená že ich tam je asi pätnásťtisíc. Je to neskutočne veľa. Na jedného z našich Scraxov pripadá tridsať ich Scraxov. To znamená že máme minimálne šance uspieť vo vojnovom konflikte. Od nich je tridsať kilometrov druhé sídlo, ktoré má počet Scraxov päťdesiattisíc. To je neuveriteľne veľa. Nemáme absolútnu šancu, tak ma poslúchajte a snáď nám to vyjde. Nejaké námietky?“ Jeden Scrax vystúpil z radu. „Áno?“ „Máme predsa vás, pane.“ Mike sa usmial a všetci Scraxovia pritakávali. „To je pravda ale nie som všemocný.“ „Pane, možno nie ste všemocný, ale ešte som nikdy nevidel nikoho z vašej rasy, kto by zodvihol dôstojníka a odhodil ho. Nevidel som nikoho, komu neublížili náboje zo samopalu. Ste výnimočne výnimočný.“ Scraxovia opäť zaburácali a Mike už nemal námietky. „Takže, vy dvaja poďte so mnou a vy ostatní čakajte.“ Scraxovia poslúchli a schovali sa naspäť za cestu, aby ich nebolo vidno.
Mike a dvaja dôstojníci prešli okolo prvého jazera a pokračovali ku druhému, kde sa mal nachádzať brloh Scraxov. Ako šli popri jazere, z lesa na nich vyskočilo dvadsať Scraxov a obkľúčili ich. Vrčali na nich a cvakali zubami, no Mikovi dôstojníci ostali pokojní. Potom sa z lesa vynorila žena a muž, zrejme toho druhu ako Mike. „Ale, ale, ale... Koho nám to sem čerti nesú? Prišli ste na nás zaútočiť?“ opýtal sa muž. „Traja asi ťažko,“ odvrkol Mike. „Pochybujem, že ste tu len traja. To je jedno. Čo tu chcete?“ „Chcem sa porozprávať s vaším veliteľom.“ „A je to niečo naozaj dôležité alebo zaujímavé, alebo je to len hlúpa zbytočnosť?“ opýtala sa žena a prišla príliš blízko Mika. „Je to dôležité. Môžete si, prosím, držať odstup?“ povedal Mike a odvrátil sa od nej. Žena sa zasmiala a povedala : „Pamätaj si, že podmienky tu kladieme my a nie ty. Ale dobre. Berieme ich za veliteľom, nie sú hrozba.“ Mike sa usmial a nasledoval ich do brlohu.
Brloh bol prekvapivo skoro rovnaký, ako ten ich, len oveľa väčší. Keď vošli dovnútra, uprelo na nich zrak asi desaťtisíc Scraxov, ktorí sa nachádzali na “námestnej hale“. Nastalo obrovské ticho až to naraz začalo byť divné. Mike a dôstojníci si to prestali všímať a prešli do kancelárie ich veliteľa.
V kancelárii sa postavili pred stôl a čakali, kým ku nim neprišiel ich veliteľ. Po piatich minútach do miestnosti vošiel vysoký muž, možno o pár centimetrov nižší ako Mike. „Dobrý deň,“ pozdravil sa Mike a načiahol k nemu ruku. Muž si ho premeral pohľadom, ale rukou mu potriasol. „Dobrý deň aj vám. Čo vás sem privádza?“ Mike podišiel bližšie ku stolu. „Chceme s vami uzavrieť dohodu.“ „A to akú?“ prekvapene sa opýtal veliteľ a naklonil sa bližšie k Mikovi. „Chceli by sme, aby ste sa ku nám presťahovali.“ Veliteľ sa začal smiať na plné hrdlo a dokonca mu od smiechu vybehli aj slzy. „To myslíš vážne, chlapče?“ „Áno.“ Keď smiech neutíchal ani po dvoch minútach, Mike sa pohol, že odíde. „Počkaj.“ Mike zastal. „Ak mi povieš dobrý dôvod, možno o tom porozmýšľam.“ Muž a žena okamžite zakročili. „Ale veď pane... To je bláznovstvo!“ povedala žena a zazrela na Mika. „O tom, čo je bláznovstvo rozhodujem ja a nie vy, tak láskavo sklapnite a odlezte preč!“ Veliteľova reakcia Mika prekvapila. Muž a žena poslúchli a odišli. „Tak, chlapče, ako sa voláš?“ „Volám sa Mike. A vy?“ „Ja sa volám Aaron.“ Muž ku Mikovi opäť natiahol ruku a potriasli si nimi. „Tak, Mike a teraz mi povedz, aký máš dôvod, aby sme sa sťahovali?“ Mike sa nadýchol a začal Aaronovi všetko vysvetľovať.
Komentáře
Přehled komentářů
Vďaka, som rád, že sa Vám to páči :3 Ďalší diel bude možno cez víkend ale to sa ešte uvidí :)
štastné a veselé!
(Ajaxtomas, 25. 12. 2013 12:50)Trošku diplomatický diel ale nevadí stále je to fajn
Dakujem :3
(CooceR (autor), 26. 12. 2013 21:06)