Nadpis

32. Desať miliónová hrozba

14.9.2013

01:00

Bola tichá noc. Ľudia v kolónii pokojne spali a na vrcholku múrov sa týčili svalnaté postavy Scraxov, ktorí ich každú noc chránili. Mike nemohol spať a z okna pozoroval ich siluety, ktoré osvetľoval mesiac. Sledoval, ako nočný vánok rozfúkaval hmlu, ktorá sa tvorila blízko pri zemi a listy, divne sa kotúľajúce a vrtiace v ústrety nekonečnej tme všade naokolo. Opäť je kľud, pomyslel si Mike.

Les na juhu od kolónii bol odjakživa tichý až na pár incidentov, ktoré sa v ňom odohrali. Napríklad to, ako Mike a Scraxovia zneškodnili tábor plný banditov. Lenže asi tak tristodesať kilometrov južne situácia v malinkom mestečku Orovada vyzerala úplne inak.

**********

Orovada bolo jedno z posledných miest, kde ľudia prežili. Bolo ich tam vyše tristo a väčšina prišla väčšinou z juhu a východu, pretože najmä odtiaľ sa na sever a západ hrnuli masy zombie. Niektoré mali počet aj desať miliónov zombie. Proste obrovská horda. Všetci ľudia sa na seba tisli v jedinej budove, v ktorej nebol ani jeden zombie. Bola to čerpacia stanica. Našťastie pre tých ľudí tam mal majiteľ tajné miesto pod zemou, kde tí ľudia mohli žiť. Bola to síce tlačenica, ale hlavné bolo to, že prežili. Teda aspoň zatiaľ.

01:10

„Všetci vstávajte! Rýchlo!“ kričal jeden mladík a zburcoval všetkých ľudí. „Čo sa deje Brandon?“ „Musíme nasadnúť do áut a ísť na sever, pán Isaac. Okamžite!“ kričal Brandon a chcel odbehnúť zobudiť všetkých dole ale Isaac mu to nedovolil. „O čom to tu dopekla hovoríš?“ „Pozrite sa von a pochopíte! Naozaj musíme utiecť preč!“ Isaac si nespokojne odfrkol a vykukol von cez dvere. Videl, že približne dva kilometre južne od mesta pochoduje obrovitánska masa zombie. Keď sa započúval do čoraz menšieho ticha, tak započul ich chrapot. Na jeho stareckej tvári sa mu zjavili vrásky. „Pane Bože zmiluj sa nad nami!“ zareval niekto spod zeme a ľudia začali vybiehať von. „Boh, ktorý neexistuje, vám teraz nepomôže vy stará hus! Radšej všetci utekajte do áut a keď budeme všetci pobalení, ujdeme na sever!“

Všetko sa zbehlo prekvapivo rýchlo. Všetci boli o päť minút vo svojich autách a na čelo skupiny sa zaradil Isaac a Brandon na aute Jeep Cherokee. „Ľudia, teraz na to dupneme a ujdeme. Zombie sú necelý kilometer pred naším mestečkom. Dajte mu posledné zbohom, tí sprostejší sa pomodlite, ale za minútu odchádzame!“ Ľudia bleskovo nasadali do áut a začali sa ozývať zvuky motorov, pretože všetci hneď štartovali svoje vozidlá. „Tak poďme!“ zavelil Isaac no pritrafila sa nepríjemná komplikácia. „Ach jaj, zabudla som si dole svoj ruksak!“ zakričala staršia tučná pani a vybehla z auta naspäť do čerpacej stanice. „Čo si sa zbláznila, ty stará krava?“ zareval Brandon a vybehol za ňou. Pani dokázala baseballovou pálkou zabiť dvoch zombie, ktorí boli trochu na čele hordy (asi tak o pol kilometra), no tretí ju zhodil na zem a skoro ju uhryzol do ramena. Našťastie však zakročil Brandon a odkopol ho z nej a následne mu ukončil život strelou do hlavy z brokovnice. „Máte pol minúty na to aby bol váš tučný zadok naspäť, inak odídeme bez vás.“ „D.. Dobre. Ď.. Ďakujem. Boh vás žehnaj, mládenec.“ „Na tieto choré hlášky, ktoré pochádzajú zo sci-fi knihy menom „Biblia“ teraz nemáme čas! Bežte si po ruksak a potom padajte naspäť!“ Pani utekala po ruksak a Brandon ju zatiaľ kryl. Vystrieľal pätnásť nábojov, kým sa vrátila. „Utekajte naspäť do auta!“ kričal Brandon a strieľal prvú radu z desaťmiliónovej hordy zombie. Keď pani nasadla, rozbehol sa do auta a ešte ani nestihol zavrieť dvere a Isaac dupol na plyn. Všetci sa pohli vpred a nechali za sebou obrovskú masu zombie. Prešli asi minútu a zrazu sa za nimi ozval obrovský výbuch. „Čo to kurva bolo?“ vyľakane sa obzeral Brandon. Isaac sa začal škeriť. „Ty si odpálil stanicu?“ Úškrn sa mu na ústach ešte zväčšil a potom zdvihol ľavú ruku, v ktorej bol mechanizmus na odpal výbušniny. „Staré dobré zachovalé veci z armády. Má to dosah až desať kilometrov. Zabilo to aspoň desaťtisíc zombie. „Si prefíkaný starý lišiak, Isaac.“ „A ty mladý, nerozvážny bujak, ktorý nevie, do koho skôr pichnúť.“ „Tak toto bolo ale riadne kruté,“ zasmial sa Brandon a ťukol päsťou do nastavenej Isaacovej päste (brofist). Skupina pokračovala severne niekde na miesto, kde by mohli opäť skúsiť šťastie.

**********

05:00

Celá kolónia bola v strehu. Vyše štyridsať vozidiel zastalo pred ich bránami. Mike opäť zaspal o druhej a hneď ho aj museli zobudiť, aby zistil, čo sa deje.

„Kto ste?“ opýtal sa Mike šedivého starého muža, ktorému na krku visela šesťdesiatka a mladíka, ktorý bol na svoj vek (podľa Mikovho odhadu mal osemnásť) vysoký a urastený. Mladík ho uprene sledoval očami a priam až naňho zazeral. Bolo to možno tým, že Mike stál na vrcholku hradieb len v rifliach a zrejme mu závidel svaly. „Príde vás prekontrolovať naša hliadka. Máte námietky?“  „Nie, pane,“ odpovedal starec a prikázal ostatným nech si vystúpia. „Hlavne sa, prosím, nezľaknite.“ „Myslím si, že sa nemáme čoho.“ Starec však svoje slová hneď oľutoval, keď sa brána otvorila a v nej uvideli piatich Scraxov. Niektoré ženy začali vrešťať ale cynické slová z úst mladíka a starca ich všetkých umlčali. Scraxovia pomaly prišli ku starcovi a mladíkovi a pár sekúnd ich oňuchali. Potom zahlásili : „Ozbrojení. Mladík má skrátenú brokovnicu a jeden nôž za opaskom a starý pán má dve pištole v puzdre okolo hrude.“ Isaac vyvalil oči najprv preto, že príšera dokáže rozprávať a potom preto, že dokázala vycítiť ich zbrane. „Ako ste to vedeli?“ „Máme tisíckrát lepší čuch ako pes, pane.“ Brandona to taktiež vyviedlo z miery.

Takto to prebiehalo u každého kto prišiel až kým Mike nevedel, že kto všetko je ozbrojený. Potom otvoril bránu a prikázal im, nech zastanú hneď za bránou naľavo. Keď sa brána zavrela, Mike začal debatovať s Isaacom a to čo sa dozvedel, ho vôbec nepotešilo.

„Desať miliónov?!“ ....