Nadpis

38. Pocta venovaná Mikovi

29.11.2013

13:02

                Mike odišiel ku džípu a nechal matku s deťmi osamote. Sadol si za volant a v hlave začal odpočítavať šesťdesiat sekúnd.

                „Mami, myslím si, že by sme mu mali veriť a ísť s ním,“ povedal syn, ktorý sa volal John. Dcéra prikývla a dodala : „Dokáže nás ochrániť a doviesť do bezpečia. Medzi normálnych ľudí a to je v tejto dobe vzácny luxus.“ Potom sa usmiala a v hlave dodala : „K tomu je ešte krásny a silný.“ Matka sa zatvárila zarmútila a prikývla. „Máte pravdu. John. Amy. Poďme teda s ním,“ povedala Elisabeth a pobrali sa ku džípu.

                Mike ich pozorne sledoval a keď boli dostatočne blízko povedal : „Päťdesiatosem sekúnd. Keby ste to natiahli o dve sekundy, odišiel by som. Som rád, že mi veríte a že budeme spolu môcť spolupracovať. Síce som si už takpovediac zvykol na tento nový a zdevastovaný svet a sám si dokážem poradiť, no tri páry rúk navyše sú len a len obrovské plus. Volám sa Mike.“ Natiahol ruku k Johnovi a ten mu s ňou potriasol a predstavil mu sestru Amy a matku Elisabeth. Potom si všetci sadli do džípu. John vedľa Mika a Elisabeth a Amy dozadu za nich. Mike naštartoval džíp a pomaly sa pohol oproti vrakom. Spätné zrkadlá zahol smerom do auta, aby sa pri priechode nepoškodili a opatrne sa džípom začal predierať pomedzi dva vraky. Ako náhle sa predok dostal skrz, Mike dupol na plyn a auto sa dostalo zo zovretia vrakov. Potom len pomaly obišiel kamión v strede cesty, ktorý našťastie nebolo treba odpratávať a preradil na vyšší prevod. Motor džípu sa rozhučal a prehlušil ticho. Mike a ostatní vyrazili do Kanady...

**********

                Martina, Troy, Jack, Susan, Charlie, Nicol, Mark a ostatní boli v mestečku Prince Rupert v Kanade. V lese neďaleko mestečka si spravili novú dedinku, ktorú však ešte nestihli oplotiť. Plot, alebo skôr hrubý drevený múr bol len zo štvrtiny dokončený a stále sa na ňom pracovalo. Všetkým zabralo pol mesiaca, kým vyrúbali všetky stromy v okolí, kde chceli začať stavať. Niektoré nechali na okrasu, ale väčšinu vyrúbali a tak vyznačili územie, ktoré je väčšie ako to, ktoré mali v starej kolónii. Medzi ľuďmi boli až piati chlapi, ktorí sa špičkovo vyznali v stavbe dreveníc a ďalší päťdesiati, ktorí boli drevorubači alebo spracovávali drevo, takže im to šlo od ruky. Z kolónie si doviezli všetky potrebné veci na tento účel a dokázali dokonca vyrábať dosky, či drevené kliny a podobné veci z dreva. Namiesto oplotenia používali všetky vozidlá, ktoré mali k dispozícii a zatiaľ nenarazili na žiadnych nových zombie a to pre nich bola dobrá správa. Mali stále hliadky, takže sa nemuseli báť prekvapenia a aby zlepšili viditeľnosť v noci, zapaľovali ohne aj pred autami, aby mali sniperi dobrý výhľad, či sa blíži nejaký zombie a aby ich rozoznali od kolonistov. Toto všetko bol Jackov a Troyov nápad. Velenie si rozdelili napoly a stále čakali na Mikov návrat. Nikto však neveril, že sa vráti, pretože celý tím Delta zomrel z výparov z jazera. Nikto stále netuší, čo za toxíny alebo iné hnusné látky v ovzduší boli, ale jedno bolo jasné. Dokázalo to zabiť človeka, síce až po mesiacoch v spánku. Nikto ďalší sa našťastie nenakazil a preto sa nemuseli obávať, že sa to rozšíri ďalej. Aj napriek novému, zatiaľ dobrému začiatku, majú pred sebou ešte kopec práce..

15:00

                Jack a Troy sa spolu prechádzali popred nové múry, ktoré ich mali ochrániť. Boli tvorené z troch radov zvislo nastavaných kusov driev, ktoré boli zakopané až pol metra v zemi, plus ešte z druhej strany ich istili ďalšie kusy driev, ktoré boli popribíjané vodorovne a udržiavali kusy driev pokope. Práve stavali bránu, po ktorú budú musieť v budúcnosti vytvoriť príjazdovú cestu a napojiť ju na lesnú cestu, ktorá vedie do mestečka Prince Rupert. Mestečko im poskytovalo veľký príjem potravy. Väčšinu si aj tak priviezli z kolónie, no keďže bolo mestečko pri mori, mohli si dovoliť na lodiach loviť ryby a z obchodov vyrabovať všetky potrebné potraviny a hlavne semiačka na rastliny. Záhradky im pomaličky rástla a o pár mesiacov budú môcť začať s pečením chleba a so zberom plodín. Len tak pre zaujímavosť, ich terajšia záhradka a polia sú štyri krát väčšie ako boli v kolónii a to najmä preto, že zásoby z kolónie sa po výpočtoch minú po roku a potom nebudú mať čo jesť. Všetko však mali dôkladne premyslené.

                „Jack, nemyslíš si, že táto brána je úžasná?“ opýtal sa Troy a sadol si na peň zoťatého stromu. Jack prikývol a sadol si vedľa Troya. „Už to konečne nabralo ten tvar, aký sme chceli. Ešte dokončia tretí rad driev, potom kus múru smerom doľava z nášho pohľadu a ku múru z oboch strán prirobia schody. Bude to vyzerať krásne. Teším sa, keď tu vyrastú prvé domy. Gabriel, Henry a Philiph majú skvelé skice dreveníc. Len neviem odkiaľ zoženieme kamene na krby.“ Troy sa poškriabal po trojdennom strnisku. „Myslím si, že v okolí ho bude dosť, plus doviezli sme ho veľa aj z kolónie a aj v Prince Rupert budú mať nejaké. Ak nie, môžeme zájsť aj do miest, ktoré sú ďalej a získať potrebný materiál. Cestou sem sme si nabrali do kanistrov toľko litrov benzínu, že pre každé vozidlo vychádza až desať tridsaťlitrových kanistrov. Veď sme naplnili dvadsať dodávok. Sám sa tomu čudujem. Len sa mi nepáči, že sú kanistre pohodené v strede našej novej kolónie spolu s jedlom a ostatnými vecami. Mali by sme ich premiestniť.“ „To až potom neskôr. Teraz musíme zabezpečiť jedlo a ochranu. To by si želal Mike. Som si istý,“ povedal Jack a pozrel sa nad seba na oblohu, ktorú prekrýval jeden konár, z ktorého už opadali listy, pretože bola jeseň a blížila sa zima. „Vráti sa?“ opýtal sa Troy a takisto sa pozrel na oblaky nad sebou a sledoval, ako sa pomaličky hýbu. „Ak je nažive, určite príde. Mike je síce ešte len dvadsaťtriročný chlap, ale skúsenosťami mi pripomína päťdesiat ročného mazáka, ktorý vie takmer všetko a zažil toho veľa. Preto sme si ho zvolili ako vodcu a ak sa vráti, s radosťou mu moje miesto prenechám.“ „Ja takisto. Mimochodom niečo ma napadlo.“ „Hovor.“ „Čo keby sme nabili dosky nad bránu, myslím až úplne hore a na ne by sme nabili ceduľku s názvom kolónie?“ Jack sa usmial. Troyov nápad sa mu páčil. „Troy, určite ťa napadlo pomenovať kolóniu po Mikovi, však?“ Troy mlčky prikývol, nespúšťajúc pohľad z oblohy. „Vráti sa. Cítim to a viem, že je každým dňom bližšie a bližšie.“ Jack s tým takisto súhlasil a stále sa nádejal, že ich Mike raz nájde. „Kolóniu nazveme : Mikova kolónia. Čo ty na to?“ Troy sa pozrel na Jacka a dodal : „A pod názov malým písmom napíšeme : Kolónia toho najlepšieho chlapa na svete, Mika Trenta. Šlo by to?“ Obaja si tento nápad pochvaľovali a o chvíľu s tým hneď šli za stavbármi...