Nadpis

39. Čoraz bližšie a bližšie

29.11.2013

15:48

                Mike a ostatní prechádzali cez mestečko Yakima, ktoré bolo od Seatllu vzdialené ešte dve, možno až tri hodiny cesty. Počas cesty neboli žiadne problémy. Nenarazili na nijakých zombie, ani ľudí, dokonca ani na žiadne vraky áut, ktoré by im zavadzali v ceste. John a Mike sa neustále rozprávali a Amy a Elisabeth vzadu sedeli potichu, načúvali a obzerali si okolie. Džíp mal plnú ešte polku nádrže, takže sa zbytočne nemuseli zastavovať kvôli palivu.

                Keď obišli mestečko Yakima a konečne sa im stratilo z dohľadu, všetci sa akosi uvoľnili. Mesto na nich vplývalo strašidelným dojmom. Kým cestovali, John sa Mika vkuse na niečo vypytoval a on mu na to odpovedal. Dozvedel sa, že Mike má priateľku, novonarodeného syna, niečo o kolónii a veľa užitočných rád ako zneškodniť zombie. Väčšinu času však hovorili o športe.

                „Mike ktorý šport máš najradšej?“ opýtal sa John a zvedavo sledoval Mika a čakal na odpoveď. „Myslím, že najradšej som mal futbal a hokej,“ odvetil a odkašľal si. „Vážne? Ja som takisto mal rád oba tieto športy a ešte aj basketbal. Hrával som futbal za náš mestský klub a chcel som to dotiahnuť až do L.A. Galaxy, ale teraz sa mi to už nepodarí.“ „Nikdy nevieš. Môžeš hrať proti zombie,“ povedal Mike a obaja sa začali smiať. Potom sa do debaty pripojila aj Amy a Elisabeth. „Kde si pracoval?“ opýtala sa Elisabeth. „Pracoval som ako vedec v Detriote. Môj tím mal na starosti chemické reakcie a pokusy na myšiach.“ „To znie zaujímavo,“ povedala Amy.  „Celkom áno, len problém bol v tom, že my sme len boli zavretí v kancelárii a počítali sme vzorce. Občas sme šli do laboratória a tam skúšali vzorce v praxi. Druhá a tá zaujímavá časť môjho tímu mala na starosti tie pokusy a viac praxe.“ Amy sa zasmiala. „Chodieval si do posilňovne, však?“ zmenil tému John a premeral si Mikove hrubé ruky ukryté pod jeho zelenou maskáčovou bundou. „Nie, ale cvičieval som doma. Chodieval som behať, robil som kliky, brušáky,  drepy a kúpil som si dve činky, s ktorými som buď behával, alebo cvičil. Také tie jednoručky.“ „Jáj, to mám aj ja doma. Teda mal som.“ „John, vlastne, koľko máte rokov? Vy všetci. Zabudol som sa vás na to opýtať.“ „Ja mám šestnásť, Amy má skoro osemnásť a mama má štyridsaťdva.“ „Ahá. Lebo som si aj myslel, že máš okolo tých pätnásť, šestnásť, no vyzeráš na viac. Vidno, že cvičíš. V kolónii po tebe budú baby letieť,“ uškrnul sa Mike a lakťom ho štuchol do rebier. Všetci sa začali smiať a ešte viac sa uvoľnila nervozita a napätie. Cesta im pomaly plynula a boli čoraz bližšie k svojmu cieľu.

18:27

                Práve prechádzali Seatllom. Začínalo sa stmievať a čoskoro bude tma. Mike zapol svetlá, aby mohol manévrovať pomedzi autá, ktoré boli všade na ceste. Chvíľu im to trvalo. Presnejšie až tri hodiny, kým prešli skrz mestom až na koniec. Konečne sa počet prekážok znížil a Mike mohol dupnúť na plyn. Neurobil tak, pretože uvidel pumpu. Zahol z cesty a zastal pred ňou. „Načo tu stojíme? Ideme tankovať?“ opýtal sa John a vyskočil von spolu z Mikom. „Ty natankuj, ja vykonám jednu osobnú potrebu, ktorú som nevykonal už pol roka.“ Divná grimasa na Johnovej tvári Mikovi napovedala, že chce vedieť viac. Mike mu vyložil ruku na plecia a zašepkal mu do ucha : „Idem sa oholiť.“ John dostal záchvat smiechu. Chvíľu to trvalo, kým sa upokojil. Mike mu potom podal do ruky železnú tyč a z puzdra vybral pištoľ a dal mu aj tú. „Strieľaj, len ak to bude nevyhnutné. Ak to nebude nevyhnutné, udri ich tyčou.“ „Jasné, v pohode. Ale pohni si.“ „Neboj sa, maximálne mi to zaberie pätnásť minút.“ John prikývol a Mike vbehol do pumpy. Vytiahol obe dýky a pomaly prešiel po celom obchode. Na zemi ležali traja zombie na jednom mieste a Mike im potichu prebodol hlavy. Zobral si dve fľaše minerálky do ruky a hľadal žiletky. Na jeho šťastie ich na pumpe mali. Jednu žiletku značky Gilette Fusion si zobral a odišiel na toalety. Postavil sa pred zrkadlo a prvý krát uvidel, aký je zamazaný a bradatý. Skúsil pustiť vodu, ale nešla. Ešte šťastie že s tým počítal a zobral si tú minerálku. Opláchne sa ňou a aspoň mu vyštípe kožu namiesto vody po holení. Priložil si žiletku na tvár a začal sa holiť.

                Po pätnástich minútach bol John ešte len v polke práce. Mal natankovať auto a naplniť dva kanistre. Pohnúť auto ku pumpe mu nerobilo problém, no ešte nikdy predtým netankoval auto. Z pätnásť minút mu trvalo až desať, kým zistil, čo má presne šťuknúť a stlačiť, aby začalo tiecť palivo. Keď Mike vychádzal von, všetci naňho obrátili hlavy. Amy naňho doslova civela. Bodaj by nie, veď z pumpy vyšiel čerstvo oholený dvadsaťtriročný fešák, o ktorom si už podľa prvého pohľadu myslela že je príťažlivý, ale netušila, že až takto veľmi. „Ako nový človek!“ zarehotal sa John a Mike sa mu vtipným úklonom poďakoval za kompliment. „Treba ti pomôcť?“ „Nie. Nie, ďakujem! Už som prišiel na to, ako sa tankuje auto,“ zasmial sa. „Dobre. Ja zatiaľ naštartujem nášho tátoša. Mike sa rozbehol ku autu, a ani sám nevie prečo, ho preskočil parkourovým štýlom cez kapotu tak, že sa pri skoku naklonil nabok a šuchol sa po kapote. „Mal som sa tomu dlhšie venovať,“ zahundral Mike smerom ku Johnovi, ktorý práve zatváral plný kanister a pohýnal sa ku autu. Zrazu sa ozval chrapot a spoza pumpy vyliezol najprv jeden, potom druhý, tretí, štvrtý a piaty zombie. Boli rýchlejší ako John. Mike sa mu rozbehol na pomoc... To čo nasledovalo nečakal asi nikto.

                Mike sotil Johna na zem a vytiahol dýky. Rýchlo a silno prebodol prvému zombiemu hlavu. Na druhého sa vrhol ako indián a zabodol mu dýku do hlavy tak hlboko, že ju nestihol vytiahnuť a ostala mu len jedna. Kým tento zombie dopadol na zem, zabil ďalšieho a pred pádom na zem mu vytrhol dýku z hlavy. Štvrtý zombie ho skoro uhryzol, no Mike sa pretočil a urobil otočku, čím zombie stratil rovnováhu a spadol na zem , rovno pred Johna. Ako dokončoval otočku, vrhol dýku na zombie pred ním a zasiahol ho rovno medzi oči. Všetko to bolo ako z filmu. Keď sa otočil, bolo neskoro...

                Čo uvidí Mike, keď sa otočí? Zomrie John, alebo zombie? Alebo niekoho iného?...