Nadpis

 42. Princ záchranca

30.11.2013

00:18

               Budova bola zvnútra totálne rozbitá. Nábytok prevrátený hore nohami, ale posunutý nabok, aby sa po dome dalo chodiť. Steny boli prebúrané a zo stien trčali roxory. Po zemi bol kopec krvavých šmúh, kvapiek krvi a črepín zo sklenených vecí.

               Mike a Riley postupovali opatrne a postupne. Riley bol vynikajúco vycvičený a nerobil žiaden hluk. Pre Mika to bol splnený sen, pretože pôvodne chcel byť policajný psovod a teraz mal šancu si to vyskúšať naživo. Opatrne prešli popri prvej diere v stene a šli rovnou chodbou až na jej koniec. Po ľavej strane mali zadoskované dvere a po pravej strane ďalšie, no otvorené dvere a schodisko. Mike sa rozhodol že najprv preskúma prvé poschodie, aby ho nič neprekvapilo a tak sa vybrali hore schodami. Išlo im to bravúrne a potichu sa dostali hore. Po ľavici mali dvere, pred sebou okno a po pravici ďalšie dvere. Zahli vľavo.

               Opatrne prešli cez prah dverí a ocitli sa v zaprášenej izbe, kde si pravdepodobne schovávali všetko jedlo, pretože ho tam bolo pohádzaného neúrekom. Tri chladničky, štyri mraziace boxy a kopec keksov a sladkostí pohádzaných na posteli. Bolo ich minimálne tisíc, pretože sa sypali aj na zem. Riley začal slintať a už-už sa chcel vybrať ku posteli, no Mike ho zastavil. „Sadni, Riley,“ povedal a on ho poslúchol. Mike otvoril chladničku a vybral odtiaľ nakrájanú salámu a šunku. Bola to asi dvadsatina toho, čo tam celkovo bolo z daných surovín. Položil to pred Rileyho, no ten sa ani nepohol a pozeral sa na Mika. „Zrejme potrebuje povolenie, ako to robia kdesi v armáde,“ pomyslel si a povedal : „No tak, jedz.“ Riley sa vrhol na jedlo a ani za minútu ho celé zjedol. Potom ho už prestali sužovať pocity hladu a potreba sa najesť a konečne začal používať svoj nos. Mike si prezeral všetky boxy a Riley ho štuchol do nohy. „Čo si našiel?“ Pes sa pozrel na miestnosť oproti a on pochopil. Niekto tam je. Potichu vyšli z miestnosti a podišli ku druhým dverám na poschodí. Boli zavreté, ale neboli zamknuté. S miernym škripotom sa otvorili, no vnútri nebolo nič vidno. „Zaveď ma tam,“ povedal Mike a čo ho najväčšmi prekvapilo bolo to, že Riley tomu rozumel a pomaly šiel napred. Síce nič nevidel, ale mal po boku psa a keď šmátral rukami napred, o chvíľu nahmatal posteľ a začul tiché dýchanie. Vybral si z vrecka baterku, ktorú nechcel použiť, aby nevzbudil pozornosť, ale rozhodol sa, že to riskne. Zasvietil niekam do boku, aby osobu nezobudil a na posteli ležali dve dievčatá, ktoré mohli mať maximálne sedemnásť až osemnásť rokov. Ležali len v spodnom prádle a celé telo mali modré od modrín a pár rezných rán na rukách. Mike položil svetlo na postel a prikázal Rileymu, nech stráži. Ten si sadol pred dvere a hliadkoval. Potom prišla chvíľka pravdy. Mike rýchlo priložil ruku na ústa dievčaťa, ktoré sa v momente prebudilo. Vytreštilo oči a začalo Mika škriabať po ruke. Potom sa mierne upokojila, keď videla, že jej prstom ukazuje, aby bola ticho. „Kto ste?“ opýtala sa, keď jej dal ruku preč z pier. „Volám sa Mike a tamto pri dverách je môj nový spoločník Riley. Prišiel som sem, pretože viem, že toto je jedno z mnohých sídiel banditov a tí ohrozili mojich kamarátov. Ste s nimi alebo ste tu držané ako zajatkyne?“ Dievča naňho chvíľu mĺkvo hľadelo, potom sa začervenala a pokrútila hlavou. „Áno, chceli nás sexuálne zneužívať, no bránili sme sa a preto nás bili a týrali, no nič také nám neurobili.“ „Chvála šťastiu. Ako sa voláš?“ „Volám sa Carly a toto je moja sestra Olivia.“ „Teší ma,“ povedal Mike a potriasli si rukami. „Koľko máte rokov?“ „Ja sedemnásť a ona šestnásť. Odvediete nás preč?“ „Sľubujem, že áno, ale na oplátku mi vy musíte sľúbiť, že vy ostanete v tejto miestnosti, kým nevyčistím celý byt a nevrátim sa po vás. Nechám vám tu Rileyho na pomoc.“ „Súhlasíme. Idem zobudiť sestru.“ „To bude najlepšie.“ Carly zobudila Oliviu a tá sa opýtala : „Zase to chcú na nás skúsiť?“ „Nie. Olivia, prišiel náš princ záchranca!“ zajasala Carly a objala ju. Tá najprv nechápavo hľadela pred seba a neisto objala svoju sestru a potom si uvedomila, že v miestnosti nie sú sami. Pozrela sa na Mika a tiež jej chvíľu trvalo, kým z neho spustila pohľad. „Volám sa Mike, teší ma Olivia,“ povedal a podal jej ruku. „Aj mňa teší. Prišiel si nás zachrániť?“ „Áno, prídem po vás o pár minút. Zatiaľ vyčistím celý dom, aby to bolo bezpečné.“ Obe mlčky prikývli a nadšene sa začali debatovať. Mike zatiaľ vyšiel z miestnosti a kľakol si ku Rileymu. „Ostaneš tu kamarát, kým sa nevrátim, dobre?“ Psík naňho žmurkol a nechal sa pohladkať na rozlúčku. Potom sa otočil a vyskočil na posteľ a nechal sa hladkať dievčatami, no dával pozor. Mike sa na nich troch usmial a zavrel dvere. Zišiel dole schodami a dal sa do práce.

               Zabočil doprava cez dvere a ocitol sa v niekdajšej obývacej časti. Až teraz konečne pochopil odkiaľ majú títo banditi elektrickú energiu. Mali ju z generátora, ktorý bol z vonka pripevnený na bočnej stene domu a preto ho nemal ako vidieť. Pri televízore, ktorý bol zapnutý sedeli dvaja muži, ktorí zrejme pozerali nejaký akčný film na DVD prehrávači. Jeden šedivý a druhý, ktorému už začínali rásť šediny. „Nathan kde do pekla toľko trčíš?!“ zreval jeden z nich a prudko sa postavil. „Asi pitvá toho psa. Určite je v poriadku.“ „Mne sa to nejako nezdá a ani Bob sa nevrátil. Idem sa pozrieť a ak sa nevrátim o desať minút, všetkých zalarmuj.“ „Okej, okej,“ zamrmlal ten druhý a otvoril si ďalšie pivo. Prvý muž akurát vychádzal von a Mike naňho čakal na schodoch...