Nadpis

 43. Tichý zabijak - prvá časť

30.11.2013

00:41

               Mike sa potichu vrhol na muža. Rýchlym výpadom mu podrazil nohy. Jednou rukou mu zapchal ústa a druhou podrezal hrdlo. Muž mal v tvári splašený výraz a život z neho pomaly vyhasínal. Mike už bol na také pohľady zvyknutý. Keď jeho telo ochablo, ešte sa chvíľu mykalo v smrteľných kŕčoch a potom úplne ochablo. Mike ho potichu nadvihol na ruky a preniesol ho do izby, kde sedel druhý muž a opatrne ho položil za sedačku, za ktorou sa ukrýval, keď ich oboch sledoval. Z tela šlo veľa krvy ale veľa sa aj vsakovalo do oblečenia. Prvý muž dole. Na toho druhého použil inú taktiku. Prikradol sa k nemu odzadu a zastrčil dýky do puzdier. Jednou rukou ho potom rýchlo chytil okolo krku a druhou mu zakryl ústa. „Jedno iné slovko ako chcem počuť a tvoje väzy v krku chrapnú v tom momente. Rozumieme si?“ Muž pomaly prikývol a Mike dal svoju ruku preč z jeho úst. „Zbláznil si sa? Vieš koľko nás tu je? Zabijú ťa!“ „Už som troch zabil, nechci byť ďalší.“ „Potom sme tu už len traja vrátane mňa, to je všetko čo viem.“ „Potom si mi zbytočný.“ „M..Moment! Viem ešte, že niekedy majú prísť aj naše hliadky a to je dokopy asi dvadsať mužov na piatich autách.“ „Kedy?“ „Ja naozaj netuším. Mali by prísť niekedy v priebehu soboty a nedele.“ „Už je sobota.“ „Tak dnes prijdu ale prosím, ušetri ma!“ „Dobre, ale nebudeš mi vďačný,“ povedal Mike a tresol muža po hlave a ten omdlel. Na hodinku bude tuhý. Obzrel sa za seba a začul pohyb. „Idem sa odbaviť na tých malých.“ „Vravím ti, že nie!“ „Ale áno, nasilu!“ „podvolia sa, len tomu treba čas. Neskôr tú bolesť nevydržia, sú to len slabé ženy!“ Mike zareagoval v momente. Vyšiel ku schodisku a pri diere v stene stáli dvaja muži a hádali sa.

Jeho rozhodnutie padlo v momente. Jednu dýku si pripravil do pravej ruky na hod a druhú na bodnutie do hlavy. Chvíľu mieril, aby sa nepomýlil a potom hodil a v zároveň vyšprintoval napred. Mikove kroky sa nedali prehliadnuť ale jeden muž to schytal priamo do oka, lebo sa stihol mierne pootočiť. Druhý sa stihol len zľaknúť. Mike telá odpratal do miestnosti, kde bol televízor a potom šiel ku diere v stene. Stál blízko vchodových dverí a pocítil mierny chlad. Striaslo ho. Nazrel cez dieru dnu a tam bola prázdna kuchyňa a prechod do ďalšej miestnosti. „Čo to pre Krista stvárate? Ste vy normálni? Asi za vami vybehnem!“ „Nie, to je v pohode, len som ho udrel a odpadol,“ povedal Mike a napodobnil hlas jedného z mužov. „Ty si kretén, Dig, vieš o tom?“ „Už si to niekoľkokrát spomínal.“ Muž sa len zasmial a už tomu viac nevenoval pozornosť. Mike si vydýchol a pomaly sa ku nemu prikradol. Na jeho nešťastie sa pozeral práve jeho smerom a preto musel rýchlo jednať. Rozbehol sa k nemu a pri náraze ho zodvihol do vzduchu a tresol o stenu. Mužovi to vyrazilo dych, no nespadol. Zahnal sa päsťou a Mike úder zablokoval. Potom zaútočil on, no muž to v pohode vykryl. „Kto si, chlapče? Nechcem ti ublížiť,“ povedal muž a pokúsil sa o kopanec do Mikovho žalúdku. On sa len tak-tak uhol a uchopil mu nohu. Cítil, že tam má aké také svaly, ale ani tie nestačili na to, aby mu ju Mike neohol v kolene do protismeru. Muž zareval a okamžite ľahol na zem. Ozval sa strašný krik, ktorý odzrkadľoval jeho obrovské utrpenie, pretože si určite potrhal oba krížne väzy, bočné len natiahol a určite mu to dogniavilo chrupavku a meniskus. „Zabi ma, prosím.“ „Kedy prídu ďalší?“ „A..Aký Ďalší?“ „Netvár sa, že nevieš, o čom hovorím. Dvadsať mužov na piatich autách!“ „D..dobre. Au! Aaaargh!“ zareval muž a posadil sa. „Jedno auto prijde v sobotu o štvrtej ráno, druhé o pol piatej, tretie by malo prijsť okolo desiatej, štvrté okolo šiestej večer a piate buď o jedenástej v sobotu alebo o jednej v nedeľu. Podľa toho, koľko sa zdržia. Tak by to malo byť, prosím ver mi. Zabi ma!“ Mike sa naňho ľútostivo pozrel a povedal : „Ak si neklamal, aspoň umrieš s dobrým pocitom na duši.“ „A za to ti ďakujem,“ povedal muž a zavrel oči a otvoril náručie, akoby chcel niekoho objať. „Si veriaci?“ „Áno, to som, pane.“ „Nech ťa teda Boh, v ktorého veríš, žehná v posmrtnom živote, ak niečo také existuje,“ povedal Mike a vrazil mu dýku do srdca. Druhú do mozgu, aby stopercentne zaručil rýchlu smrť. Vybral obe dýky a očistil ich. Miestnosť bola plná skríň a našiel v nich kopec oblečenia aj pre Carly a Oliviu, ale aj pre Elisabeth, Amy a Johna. Vybral všetko čo vedel a zabalil to do starej plachty, ktorú si zakvačil cez plece a vybehol hore schodami. Otvoril dvere a prekvapilo ho, že Riley stál pred dverami s naježenými chlpami a vrčal. Keď si uvedomil, že je to Mike, rozbehol sa mu naproti a hlavou vrazil do pripravenej dlane Mika a začal sa s ním maznať. „To je tak sladké,“ povedala Olivia. Po minúte sa Mike postavil a hodil im plachtu na posteľ. „Máme si prestrieť?“ zažartovala Carly. „Nie, máte tam oblečenie, tak sa oblečte. Potom musíme rýchlo vypadnúť, pretože nám hrozí veľké nebezpečenstvo.“ „A aké?“ „To vám vysvetlím počas cesty preč, nie je to ďaleko, možno pár stoviek metrov, ale teraz sa prosím ponáhľajte tak rýchlo, ako vám to dovoľujú vaše zranenia.“ „Dobre, dobre.“ „Jéj, sú tu aj nové podprsenky a nohavičky! Akurát dva páry!“ zajasala Carly a Olivia dodala : „Ukáž! Váu, sú pekné.“ „Ja sa otočím.“ Dievčatá sa zachichotali a konečne sa začali prezliekať. Potom, keď boli oblečené každá v teplákoch a dvoch tričkách ich Mike zaviedol von pred budovu. Potom ešte zabil aj omráčeného chlapa pred televízorom a opäť vyšiel von. Len nechcel, aby to dievčatá videli.

„Konečne na vzduchu!“ Mike sa usmial, keď vyšiel von a povedal : „Pripravte sa na krátky beh do kopca. Poď Riley, ideme do nášho dočasného domova.“ Riley šťastne štekol a vyrazil za Mikom za cestu a hore kopčekom, za ktorým sa v domčeku nachádzali Amy,Elisabeth a John...