Nadpis

 44. Tichý zabijak – druhá časť

30.11.2014

01:13

               Mike a ostatní dobehli ku domčeku a John im šiel naproti. „Dúfam, že ťa nezajali,“ povedal a prezrel si, koho to Mike vedie. „Volám sa John.“ Keď sa zoznámili a potriasli si rukami, všimol si aj psa. „Ty si ho našiel?“ „Áno, volá sa Riley.“ „Riley? Krásne meno pre psa. Ešte tak nájsť čistokrvnú samičku aby sa rozmnožili a mali by sme každý psíka.“ „Niekedy v budúcnosti. John, prosím postaraj sa o Rileyho, Oliviu a Carly.“ „Kam ideš?“ „Musím sa vrátiť naspäť ale teraz si dve a pol hodiny pospím, som unavený. Hliadkuj, dievčatá si pospia. Zobuď aj Amy a Elisabeth, nech všetky idú dnu a ty ich stráž. Riley ti pomôže. Je to vycvičený armádny pes, bude ťa poslúchať, len mu daj nejaké jedlo. Banditi tam majú kopec jedla, ktoré chcem preniesť, ale bude to kus zložité. Mám geniálny plán, ale potrebujeme na to autobus. Na tomto mieste ostaneme dovtedy, kým nejaký nenájdeme a kým nezabijem všetkých banditov v tomto dome, pretože ak tak neurobím, tak nám nikdy nedajú pokoj.“ „Chápem. Choďte si všetci poriadne pospať, budem strážiť do rána, potom však budem musieť spať aj ja. Vydržím ešte šesť hodín. Dúfam.“ Mike prikývol a všetci vošli do domu. Elisabeth bola hore a keď uvidela Mika, opýtala sa ho na všetko. Chvíľu to trvalo, kým jej to vysvetlil, ale podarilo sa mu to. Potom sa zoznámila s Carly a Oliviou a o chvíľu na to dnu vošla rozospatá Amy. Všetko sa každému vysvetlilo a po dvadsiatich minútach už všetci ležali vo vláčiku na zemi, natlačení na seba, aby im nebola zima. Mike bol v strede a na jeho hrudi spala z jednej strany Carly a z druhej Amy. Za ňou ležala Elisabeth a za Carly ležala Olivia. Takto Mike prespal presne dve a pol hodiny, potom ho prišiel zobudiť John.

               „Už je čas, vstávaj.“ „Ďakujem,“ poďakoval sa Mike a pretrel si oči. Opatrne sa postavil, aby nikoho nezobudil, no nepodarilo sa mu to. Carly sa prebrala, ale nedala to najavo. Sledovala, ako sa polonahý Mike pomaly teperí ku svojmu zhúžvanému oblečeniu na stoličke a ako si oblieka tričko. Páčil sa jej. Takisto sa páči aj Amy, Olivii a samozrejme aj Martine, ktorá s ním bohužiaľ nie je. Nakoľko zaspal v nohaviciach tak mal o robotu menej a rýchlo sa obliekol. Vystrojil sa a obišiel spiacu skupinku a vyšiel von.

               Vonka bola rovnaká tma, ako keď sem prišiel pred dvomi hodinami. Teda aspoň on v tom nevidel nijaký rozdiel. John sedel na zemi a popíjal kolu, ktorú mali v zásobách. Riley mu ležal pri nohách a spal. Mike ho pohladkal po chrbte a on rozlepil oči. Pozrel sa naňho a jemne zakňučal na rozlúčku. Potom si John a Mike podali ruky a vybral sa preč. Bude mať ťažkú úlohu. Vydržať tam vyše pätnásť hodín a zabiť všetkých. Bude si s tým musieť poradiť.

               Prešiel cez kopec a dostal sa na cestu, ktorou takisto prešiel a už sa mu vybavili spomienky. Vošiel do budovy a všetky mŕtve telá vyniesol hore na prvé poschodie až na to, ktoré bolo pri televízore, ktorý mimochodom ostal zapnutý. Mike tam to telo nechal naschvál, že keď sem niekto prijde a bude sa pýtať, že kde sú všetci, vojdú do obývačky a pozrú sa na toho chlapa a zistia, že je mŕtvy, ale neskoro, pretože on na nich už bude dávno pripravený. Má čas do štvrtej.

04:11

               Mike driemal vedľa mŕtvoly pri televízore. Potom sa však z vonka ozvali zvuky a on sa prebudil. Na obyčajného človeka mal neobyčajne vyvinutý sluch, nech sa človek akokoľvek snažil byť tichý, aj tak ho zobudil. Mika zalarmoval zvuk motoru. „Sme doma!“ zakričal ktosi a dvere sa otvorili. Bolo to tesné ale Mike našťastie stihol prebehnúť hore schodami a predtým ešte zapnúť film odznova, pretočiť ho do štvrťky a dať ho nahlas. „Je tu niekto? Kuchyňa je prázdna.“ „Som tu vzadu, pozerám film!“ zakričal Mike a zaliezol hore za zábradlie. Traja muži ostali v kuchyni a dvaja išli do obyvačky. „Čo pozeráš? A kde sú ostatní?“ Vošli dnu a Mike zbehol dole schodami. „Si v poriadku? Haló?“ opýtal sa jeden a druhý sa zatváril znepokojene. „Chalani, niečo tu nie je v poriadku! Je mŕtvy!“ „Doriti!“ zaklial Mike a vrútil sa do izby. Muži sa prekvapene otočili a nastal boj. Prvý z nich schytal dýku do hrude a padol k zemi, druhý sa stihol ubrániť a odvrátiť Mikov úder. Vytiahol pištoľ a vystrelil. Našťastie netrafil a on stihol odskočiť za gauč a ukryť sa. Ďalšie výstreli zneli za jeho hlavou, ako sa zabodávali do gauča. Keď muž minul zásobník  chystal sa prebiť, Mike sa pozrel ponad gauč, ale už dobehli aj ostatní traja muži. „Si tu sám, chlapče. Teraz ťa pekne zabijeme!“ „Na to by som sa pozrel,“ odvrkol a pozrel sa do puzdra na zbrane, či tam má pištoľ. Bola tam. Vybral ju z puzdra a odistil ju...