45. Gareth
45. Gareth
30.11.2013
04:15
Vystrčil ruku spoza gauča a naslepo vystrelil smerom, kde si myslel, že stojí bandita. Trafil ho do nohy a ten sa s revom zrútil na zem. „Do piče, moja noha!“ „Ošetríme ti to, najprv ho však zabijeme!“ Opäť sa ozvali výstrely a guľky sa začali zabodávať do gauča a jedna guľka preletela skrz a trafila Mika do ľavého ramena. „Au!“ povedal si v duchu a skúsil pohýbať ramenom. Dalo sa mu hýbať, ale strácal príliš veľa krvi. A to ešte je len prvá várka a druhá má prísť o pätnásť minút. Mike musel rýchlo jednať. Keď dostrieľali, podišli bližšie aby videli, či ho dorazili. Presne vtedy prevrhol sedačku a tá im padla na nohy a všetci popadali. Využil ten moment a dvoch z nich rýchlo zabil, tretí sa ešte dokázal postaviť, no Mike mu uštedril kopanec do hrude a muž opätovne spadol na zem. „Prečo to robíš?“ „Pretože to je povinnosť každého normálneho chlapa, chrániť aj takúto zničenú zem od takých netvorov ako si ty,“ povedal Mike a chystal sa doraziť ho. Muž sa však pretočil na zemi a odšuchtal sa kus ďalej od neho. „Nezabíjaj ma.“ „Možno nie, ak mi povieš rozumný dôvod.“ „Len z donútenia som bandita, inak som normálny chlap, ktorý toto nechce robiť. Lenže majú ma pod palcom, prosím ver mi. Ja viem, ako to znie, ale potrebujem tvoju pomoc a potom na oplátku ostanem s tebou. Všimol som si niekoho pred dverami domčeka tuto neďaleko, určite to je tvoj kamarát.“ „Ako si to videl v takej tme?“ „Mám slušný zrak. Neboj sa nič ti neurobím, aj tak nie som taký silný ako ty, nemôžem ťa poraziť.“ „Mohol by si ale nie férovo.“ „A to ja nechcem. Volám sa Gareth,“ povedal a natiahol ku nemu ruku. „Mike,“ odvetil a potriasli si rukami. „Mám vysielačku, ak chceš, ušetrím ti prácu a nasmerujem zvyšné oddiely do iných táborov, že tu nie je jedlo alebo niečo také si vymyslím.“ „Je to fakt možné? Neprivoláš tým posily?“ „Ty mi nedôveruješ, však? Ale nečudujem sa ti. Neboj sa, môžeš pokojne počúvať ak ti to spraví dobrý pocit na duši,“ povedal a vytiahol vysielačku. „Daj sa teda do toho.. Gareth, ale vopred ťa varujem. Jedna hlúposť do vysielačky alebo niečo čo sa mi nebude páčiť a tvoju hlavu napichnem na palicu, vyberiem ti oči z jamiek a tvoje vajcia ti napchám namiesto nich. Rozumieme sa?“ „Už len kvôli tejto hrozivej predstave im nič divné radšej ani nepoviem,“ zasmial sa Gareth a stlačil tlačidlo na vysielačke a začal rozprávať. „Tu je Gareth, ste tam?“ „Tu je Boris. Čo sa deje Gareth?“ „Potrebujem, aby si dal vedieť všetkým autám za tebou, aby ste išli do iného bunkru. Tento má menšie technické problémy a kým ich odstránime potrvá to istú dobu.“ „No dobre, ale prečo nemôžeme prísť?“ „Pretože sa nám dosral generátor a nejde chladnička, ani nič iné. Potrvá mesiac, kým to opravíme a všetko jedlo čo máme je akurát pre nás čo sme tu na mesiac. Keby ste prišli, vyhladovali by sme do dvoch týždňov.“ „Rozumiem, Gareth. Všetky jednotky sú presunuté do iného bunkru, ale povedz mi, je niekde naokolo vedúci toho bunkra? Potrebujem od neho potvrdenie.“ „Iste. Je v obývačke. Moment.“ Gareth prešiel pár krokov a pustil tlačidlo na vysielačke. „Čo si myslíš, že práve robíš?“ „Neboj sa, Mike. Vyjde to, ver mi a ak aj nie, ty si potom poradíš.“ Zobral ovládač a pretočil idúci film na čas 32:19, kedy v tom filme akurát spal jeden z hercov a hlasno chrápal. Zatlačil tlačidlo a povedal : „Neviem ho zobudiť.“ „Ako to do pekla myslíš?“ „Potvrdenie znie asi takto,“ povedal Gareth a priložil vysielačku ku televízoru. „Asi ste tam mali rušnú noc. Ale ten chrapot sa mi zdá povedomý. Dobre teda, presunieme sa do bunkra sto kilometrov od vás. Keby sa niečo dialo, daj vedieť a sme za chvíľu pri vás.“ „Jasné, spoľahnite sa. Tak sa vidíme o tridsať dní chlapi!“ Gareth pustil tlačidlo a v miestnosti sa rozľahlo ticho. Mike ku nemu opäť natiahol ruku a potriasli si nimi. „Ďakujem.“ „Za málo. Teraz poďme do vašej skrýše a potom sa rozhodneme, že čo ďalej.“ Na znak súhlasu obaja vykročili ku dverám a zašli ku domu.
Johna hneď vystrelo ako náhle videl Mika v spoločnosti banditu. „Tak ty si predsa len prehral! A teraz ťa majú ako rukojemníka!“ „Nestresuj, kamarát, ja som dobrý človek,“ povedal Gareth a usmial sa. „No neviem..“ „Pokojne, John. Je to dobrý človek a pomôže mi uskutočniť môj plán a ostane s nami. Ďalší pár rúk navyše nie je zlé plus.“ „No dobre, Mike. Dôverujem ti. A o akom pláne sa hovorí? Asi som to prepočul.“ „Autobus s generátorom.“ „Viem, kde zoženieme autobus, Mike,“ ozval sa Gareth a Mikovi sa rozžiarili oči. „Kde?“ „V druhom tábore sa prevážajú naraz jedným autobusom. Ak by sa nám ho podarilo ukradnúť bez povšimnutia, tak by to bolo super.“ „To áno,“ vmiešal sa do rozhovoru John, „ale ako to chcete urobiť? Za prvé to je podozrivé. Myslím tento nápad. Cestovať do druhého tábora banditov. Nevieme ani koľko majú táborov ani koľko ich celkovo je. Ale určite ich je veľa. Za druhé je podľa mňa nemožné, aby niečo také veľké zmizlo nenápadne plus aby to nehľadali. Keby sa nám to aj podarilo, určite by si nás na diaľnici všimli. Obrovský autobus! Rozmýšľajte!“ Chvíľu bolo ticho a potom prehovoril Mike. „Všetko si vychytal až na to, že mojim kamarátom sa podarilo prejsť na vyše dvesto až tristo vozidlách tam, kam ideme.“ „No dobre. Dobre, Mike. Skúste to. Ty vždy riskuješ, tak nech je teda po tvojom. Ale pamätaj si, že ak sem prídu banditi a spravia niečo mojej rodine, doplatíš na to.“ „Vyhrážaš sa mi, John?“ opýtal sa Mike a podišiel ku Johnovi tak blízko, až sa dotýkali nosmi. John len zazeral a oči sa mu leskli v svite mesiaca. „Odpovedz. Teraz!“ zhučal Mike a Johnom trhlo, pretože bol veľmi blízko a zaboleli ho uši. Pozrel sa na Mika a otvoril ústa...
Čo povie John Mikovi? Rozpadne sa ich družina a ostane Mike s novým spoločníkom Garethom alebo naopak sa nič nestane a všetko pôde podľa starých koľají? To odhalí časť 46.
Samozrejme
(CooceR (autor), 5. 8. 2014 18:40)